referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Sobota, 10. apríla 2021
Imhotep
Dátum pridania: 01.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 477
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Egyptský architekt a astrológ, prvý minister (hodnostár) kráľa (faraóna) Džosera z 3. dynastie (cca 2700 pred n. l.) a staviteľ jeho pyramídy. Predpokladá sa, že Imhotep bol taktiež autorom projektu prvého chrámu v Efdú. Neskôr sa stal ochrancom písomníctva, vzdelanosti, napokon aj bohom lekárstva.
Od staviteľa po boha lekárstva je zaiste ďaleko, táto cesta trvala Imhotepovi vyše 2000 rokov. Predovšetkým treba povedať, že bol historickou osobou. Našli sa nápisy, ktoré potvrdzujú hodnovernosť dávnej tradície, podľa ktorej bol najvyšším hodnostárom kráľa Džosera a zároveň architektom a vedúcim stavby jeho pyramídy pri dnešnej Sakkare. Z iných nápisov zas vyplýva, že túto hodnosť zastával pravdepodobne aj za Džoserovho nástupcu Sechemcheta, ktorému takisto projektoval a začal stavať pyramídu. Manehto mu v Egyptských pamätihodnostiach pripisuje „vynález stavania z tesaného kameňa“. Poznáme síce kamenné kvádre už z čias 1. a 2. dynastie, no napriek tomu ostáva skutočnosťou, že pyramída, ktorú postavil pre kráľa Džosera, je prvá známa monumentálna stavba z kameňa v Egypte i na svete. S jeho osobnou sa spája tradícia, že bol autorom najstaršieho „ponaučenia“, t. j. veršovaného literárneho útvaru s didaktickým zameraním. Jeho spis sa síce na rozdiel od viacerých podobných a o niečo mladších stratil, ale pripomína sa ešte v tzv. Harfistovej piesni z čias kráľa Antefa (z 10. dynastie), a Manehto tiež píše, že sa venoval písomníctvu a literatúre“. Podľa Papyrusu Chestera Beattyho IV. z 19. dynastie bol aj jedným z najväčších mudrcov, čo v starom Egypte znamenalo, že bol súčasne veštcom a lekárom. Z pôvodného patróna staviteľov stal sa teda Imbotep najneskôr v sajskej dobe, čiže za 26. dynastie, ochrancom písomníctva a vzdelanosti, v ptolemaiovskej dobe navyše bohom lekárstva. Manehto o ňom výslovne uvádza, že „Egypťania ho uctievali ako Asklepia“. Okolo roku 525 pred n. l. ho vyhlásili dokonca za syna boha Ptaha a jeho manželky Sechmet, čím sa stal členom Trojice bohov prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta Mennfera (Memfisu). Pri Sakkare mu v dobe prvých Ptolemaiovcov postavili nad jeho údajným hrobom kaplnku. Vedľa nej vzniklo akési sanatórium, Grékmi nazývané Asklepeion, ktoré navštevovali chorí z celého Egypta. Ďalšie podobné kaplnky mal v Tébach (egyptskom Wasete) a od čias Ptolemaia V. aj na ostrove Fílai (Pilaku) pri dnešnom Asuáne.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Rodinná ecyklopédia svetových dejín, Reader´s Digest Výber 2000, Dejiny sveta, Larousee-Gemini 1993, Zamarovký Vojtech, Ich veličenstvá pyramídy, Perfekt 2001, Zamarovký Vojtech, Bohovia a králi starého egypta, Perfekt 2000
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.