JFK - John Fitzgerald Kennedy - Symbol a mýtus novej Ameriky - Prezident s nezabudnuteľným úsmevom

Americký prezident John Fitzgerald Kennedy (JFK), patrí nepochybne medzi symboly 60. rokov, ako boli napríklad Beatles, hippies či študentské revolty. Mal len 43 rokov, keď sa stal americkým prezidentom. Avšak veľmi mladý v úrade aj zomrel. Zastrelili ho 22. novembra 1963, po dvoch rokoch a desiatich mesiacoch prezidentovania. Takmer celý svet bol šokovaný a oplakával násilnú smrť mladého človeka. Prezidenti, premiéri a príslušníci kráľovských rodov kráčali za rakvou na jeho pohrebe. Pochovali ho na národnom Arlingtonskom cintoríne vo Washingtone. Atentát v Dallase sa spája s viacerými otáznikmi. Súčasná historiografia zväčša spochybňuje žiarivý Kennedyho imidž. Až dnes sa dozvedáme informácie o jeho súkromí, ktoré sú v súčasnosti sústom pre bulvárnu tlač.
John Fitzgerald Kennedy, druhé dieťa Josepha P. Kennedyho a Rosy Fiitzgeraldovej-Kennedyovej, sa narodil 29. mája 1917 v Brookline, predmestí Bostomu. Jeho ďalšími súrodencami boli Joseph Jr. (Joe), ktorý zomrel v druhej svetovej vojne, sestry Rosemary, Kathleen, Eunice, Patricia, Jean a senátori Robert F. (Bobby) a Edward M. (Teddy). Roberta zavraždili v lete 1968 v Los Angeles počas prezidentskej kampane.
Kennedyovci boli pôvodom írski katolíci, farmári, ktorí sa v 40. rokoch 19. storočia vysťahovali do USA. Usadili sa v Bostone. Obaja starí otcovia JFK, z otcovej strany Patrick J. Kennedy, z matkinej John F.Fitzgerald, boli senátormi za štát Massachusetts. Jeho otec Josseph Patrick Kennedy sa najprv venoval obchodu so škótskou whisky a postupne sa ako špekulant veľkého formátu, resp. burzový maklér, vypracoval na dolárového magnáta a milionára. Rodinný majetok zveľadil v 20. rokoch, keď sa vrhol do filmového priemyslu a elektroniky. Bol na dvanástom mieste medzi najbohatšími mužmi Ameriky. V tom čase viedol bohémsky život s množstvom ľúbostných románikov s hollywodskymi hviezdami i hviezdičkami. Neskôr, počas veľkej hospodárskej krízy, bol finančným sponzorom a poradcom prezidenta Franklina D. Roosevelta, za čo ho v roku 1937 odmenili veľvyslaneckým postom vo Veľkej Británii. V čase Mníchovskej dohody otvorene podporil politiku oklieštenia Československa (appeasementu), netajil ani spoje názory a sympatie voči Nemecku, čím sa stal pre Rooseveltovu aministratívu problematickou osobnosťou.