V neskoroneolitickom období vzniká v juhovýchodnej a strednej Európe komplex kultúr, ktoré majú mnohé charakteristické znaky: formy obydlí, sídliská s fortifikačným systémom, maľovaná keramika, antropomorfné plastiky a iné. Súčasťou tohto veľkého komplexu je lengyelská kultúra. Jednotlivé kultúry sa od seba odlišujú predovšetkým vplyvom domáceho prostredia, v ktorom vznikli, a intenzitou vonkajších vplyvov.
Lengyelská kultúra zaberá veľké územie, na ktorom možno sledovať tri centrá vzniku a tri skupiny: babsko-lengyelskú skupinu medzi Sávov a Drávou, zadunajskú skupinu západne od Dunaja a slovensko-moravskú skupinu na juhozápadnom Slovensku, južnej a východnej Morave, v Dolnom Rakúsku a Burgenlande. Neskôr sa rozšírila i do Poľska a Čiech a ovlyvnila kultúrny vývoj aj vo východnom Nemecku.

Kultúra slovensko-moravskej keramiky

Na lengyelskej keramike z územia západného Slovenska možno pozorovať technologické vplyvy ostatných lengyelských kultúr. Prejavuje sa to v zlepšenej výrobe, v charakteristických tvaroch s rytou a maľovanou výzdobou a v konkávnej úprave dna.
Lengyelská keramika najstaršej fázy je zdobená jemným rytým a maľovaným ornamentom, buď samostatne alebo v kombinácii. Ornament je prevažne meandrovitý alebo špirálovitý, Často sa používa červená a žltá farba, zriedkavo hnedá a hnedočierna, ojedinele bledožltá. Výzdoba je buď jednofarebná, alebo dvojfarebná. Žlté nádoby sa nevyskytujú. Často býva zdobená vnútorná strana, celý povrch i dno nádob. Výzdobu tvoria maľované plochy zrezaných trojuholníkov, šachovnicové a vetvičkovité ornamenty a striedajúce sa červené a žlté pásy. Na tenkostennej i hrubostennej keramike býva zväčša samostatne - ale niekedy i spolu s rytou výzdobou - plastická výzdoba oválnych alebo gombíkových výčnelkov, na hrubostennej keramike typické lengyelské horizontálne „rohaté“ uchá. Takéto uchá mali donedávna neznáme „sekundárne“ použitie. Vyskytujú sa po celý čas trvania lengyelskej kultúry. Základné typy staršej fázy lengyelskej keramiky tvoria jednoduché polguľovité alebo kónické misky, s dutou valcovitou alebo kónickou nôžkou, tenkostenné profilované vázovité nádoby s obsadeným hrdlom od štíhleho alebo baňatého tela nádoby s eztážovitým rozmiestnením plastických výčnelkov, kockovité závesné nádoby s otvorom uprostred, s drobnými prevŕtanými plastickými výčnelkami alebo otvormi v rohoch na zavesenie, hlinené naberačky, pokrývky, závažia a zdobené i nezdobené prasleny.

Z tohto obdobia lengyelskej kultúry poznáme iba málo plastík. Okrem vzácnej značne rekonštruovanej sediacej Venuše z Nitrianskeho Hrádku je štylizovaná soška žečny známa zo Svodína a zoomorfné idoly z Kolár. V inventári hladenej kamennej industrie najstaršieho stupňa lengyelskej kultúry sa často vyskytujú sekerky s obojstranne zabrúseným ostrím, jednoduché sekeromlaty, drvidlá a podložky k nim, zriedkavo osličky na brúsenie. Vo veľkom množstve sa vyskytujú štiepané čepieľky, čepele, škrabadlá a vrtáky. Pre datovanie staršej fázy lengyelskej kultúry sú dôležité hromadné nálezy štiepaných obsidiánových nástrojov, lebo v mladších fázach sa obsidiárna surovina už nepoužíva. Kostené nástroje predstavujú často šidlá, ihly, sploštené dláta a motyčkovité nástroje z parohoviny. Ako ozdoby sa používali konstené krúžky, diviačie kly a vápencové valcovité korálky.
V mladšom obodbí lengyelskej kultúry takmer zaniká rytá výzdoba, najmä viacnásobné línie. Udržuje sa tenktostenná keramika, ktorá sa vyzdobuje iba kombináciou červenej, žltej i bielej farby. Nálezy sú z Nitrianskeho Hrádku-Zámečku a z niektorých zadunajských likalít.
Na juhozápadnom Slovensku - s koncentráciou na Považí, na južnej Morave a v priľahlom Rakúsku - vyvíja sa ďaľšia fáza lengyelskej kultúry s charakteristickým bielym maľovaním na červenej hliníkovej vrstve nanesenej na celom povrchu nádoby. V keramickom materiáli sa iba zriedkavo vyskytujú maľované dvojkónické nádoby, putne, pekne profilované misy na nôžke i bez nôžky so širokým, von vybiehajúcim ústím. Viac hrubostennej keramiky je z hliny s veľkým množstvom kremičitého piesku a menej z jemnej hliny premiešanej trávou. Oba druhy majú po vypálení hnedočervenú farbu. I v tenkostennej keramike sa vyskytujú dva technologicky odlišné druhy. Vo väčšom množstve sa vyskytuje tenkostenná keramika bledej žltohnedej farby a v menšom množstve štruktúrou i tvarovaním podobná, ale na povrchu i na lome sivá keramika.

Sídliskové nálezy sú známe z obcí Andač, Bohdanovce nad Trnavou, Krakovany-Stráže, ďalej z Nitrianskeho Hrádku-Hoferskcýh rolí, Plaveckého Mikuláša, Veľkých Kostolian a Veľkých Čaníkoviec.
S bielo maľovanou keramikou lengyelskej kultúry časovo súvisí aj fragment ženskej sošky so schematickým vyjadrením detailov a fragment nohy s vodorovne prevŕtaným výčnelkom z Bohdanoviec nad Trnavou, Krakovany-Stráže, ďalej z Nitrianskeho Hrádku-Hoferských rolí, Plaveckého Mikuláša, Veľkých Kostolian a Veľkých Čaníkoviec.
S bielo maľovanou keramikou lengyelskej kultúry časovo súvisí aj fragment ženskej sošky so schematickým vyjadrením detailov a fragment nohy s vodorovne prevŕtaným výčnelkom z Bohdanoviec nad Trnavou. Ešte vrácnejšia je zvieracia plastika.
Hladené kamenné nástroje sú prevažne z amfibolických bridlíc. Sekerky sú ploché a majú obd´žnikový profil. Často sa vyskytujúce kamenné kliny sú miniatúrne. Štiepané kosákovité čepele, obojstranné retušované čepele, škrabadlá a ojedinelé vrtáky sú z domáceho rádiolaritu a ojedinele z cudzích hnedých pazúrikov a obsidiánov.
V mladšej fáze lengyelskej kultúry zaniká tenkostenná žltá a sivá keramika. Degenerujú sa výzdobné techniky a farba sa už nanáša priamo na tehlovočervený povrch nádoby. Tenkostenná keramika obsahuje - podobne ako hrubozrnná - veľa kremičitého piesku. Medzi nálezmi zo Sovenska sa zatiaľa nevyskytuje plastika. Tuto fázou lengyelskej kultúry sa na Slovensku končí mladšia dob kamenná a začína sa neskorá doba kamenná - enolit.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk