Nekau I. vládcy v dolnoegyptskom Sau (Sais), prvý známy panovník 26. dynastie (? - asi 660 pred n.l.).
Stál na čele najslávnejšej dynastie Neskorej doby egyptských dejín. Pritom nebol panovníkom celého Egypta, ale v najlepšom prípade len niekoľkých krajov okolo svojho sídelného mesta, a nebol ani nezávislým vládcom, ale vazalom asýrskeho kráľa Asarhaddona, ktorý si podmanil Egypt roku 670 pred n. l. Dokonca hádam ani prvým vládcom vládcom z tejto dynastie. Manehto uvádza v Egyptských pamätihodnostiach pred ním ešte Strefinatea a Nechepsota, ale ich existenciu nemáme z iných prameňov doloženú. O jeho pôvode nevieme nič určité; daktorí egyptológovia sa domnievajú, že bol možno potomkom sauského kráľa Tefnecheta z 24. dynastie. Bezpečne vieme však o ňom niečo oveľa dôležitejšie: že svojou obratnou politikou voči Asýrčanom, s ktorými raz kolaboroval a raz bojoval, vytvoril podmienky pre oslobodenie Egypta a opätovné zjednotenie krajiny, ktoré uskutočnil jeho syn a nástupca Psamtek I.
Ťažko hodnotiť či súdiť politiku Nekaua I. Vo verjných prejavoch sa vyhlasoval za najvernejšieho prívrženca Asýrčanov, ale keď sa kráľ Asarhaddon stiahol z Egypta na obranu východných hraníc svojej ríše, ponechal mu ako spoľahlivému vyzalovi vládu v Sau. Nekau I. to využil a obrátil sa na kráľa Taharku, ktorý bol legálnym panovníkom Egypta, aby pripravili spoločné povstanie proti Asýrčanom. Jeho poslov však Asýrčania chytili a Asarhaddonov nástupca Aššurbanipal ho dal zatknúť a dopraviť aj so synom v putách do Ninive. Pripravovanému povstaniu predišiel potom Aššurbanipal ukrutnými represáliami. Podozrivé osoby (a pre istotu aj neveľmi podozrivé) dal ponapichovať na koly a zaživa posťahovať z kože, mestá a dediny vydal svojim vojakom na drancovanie. Najväčšmi vyčíňal, pochopiteľne, v Sau, ale Nekauovi a jeho synovi sa podarilo akoby zázrakom vyviaznuť. Nikto nevie, ako sa to stalo, ale Aššurbanipal sa dal presvedčiť o jeho nevine, prejavil mu dôveru, vrátil mu vládu a navyše ho bohato obdaroval zlatom a klenotmi. Jeho syna vymenoval potom za vládcu v Huttaherejibe (Atríbise, dnešnom Tell Atríbe neďaleko Benhy). Len čo sa však Aššurbanipal dostal do ťažkostí, Nekau I. to využil a postupne si vymohol nezávislosť. Nato sa pokúsil ovládnuť celý Egypt. Podarilo sa mu dobyť staré hlavné mesto Mennefer (Memfis), ale v ďalšom postupe mu zabránili vojská Taharkovho nástupcu Tanutamona.

Vládu nad Horným Egyptom teda nedosiahol, tak ako Tanutamon neobnovil svoju vládu nad Dolným Egytom. Krajina zostala rozdelená (či možno rozkúskovaná) na „dvanásť kráľovstiev“, ako o tom píšu neskorší grécki historici. Zjednotil ju až Nekauov syn Psamtek I., ktorý v nej nastolil vládu sajskej dynastie, čo sa udržiaval na tróne vyše sto rokov.
Trónne meno Nekaua I. sa nezachovalo. Grécki autori ho volali Nechao alebo Necho, na sýrskych nápisoch sa uvádza ako Niku (Nekó). Podľa Manehta vládol vraj osem rokov; o jeho nástupe na trón, ani o jeho smrti nemáme však správy. Posmrtný odpočinok našiel na kráľovskom pohrebisku pri chráme bohyne Neit v Sau, ktorého nepatrné trosky ležia pri dedine Sa al-Hagar (asi 30 kilometrov na sever od dnešného mesta Tanty).
Stavebné a umelecké pamiatky z čias Nekaua I. sanedajú spoľahlivo rozlíšiť od pamiatok po jeho nástupcoch. Najmä v Sau sú celkom neprehľadné, lebo toto mesto zaniklo po 9. storočí n.l., keď ho vyplienil kalif al-Ma´mún, a po stáročia slúžilo ľuďom z okolia ako voľne prístupný zdroj stavebného materiálu. Do čias nástupcov Nekaua I. spadá hospodársky a mocenský vzostup Egypta, sprevádzaný rozkvetom kultúrnym, pre ktorý sa ujel názov „sajská renesancia“.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Nekau I. - Neko