Nitrianska skupina kultúry šnúrovej keramiky
Na konci eneolitu a na začiatku doby bronzovej prenikajú z Ukrajiny a z južného Poľska Moravskou bránou na východnú Moravu a západné Slovensko až po južný okraj severného povodia rieky Nitry rody kultúry východnej šnúrovej keramiky typu Veselé, ktorú charakterizujú šálky s typickým šnúrovým ornamentom, zdobená i nezdobená keramika, kostené ihlice a valcovité korálky, pazúrikové a kvarcitové šípky a várazná medená industria tvaru vŕbového listu. Východné rody tejto kultúry sa usadzujú medzi riekami Moravou a Žitavou a koncentrujú sa najmä v údolí rieky Nitry. Preto označujeme túto kultúrnu skupinu ako nitriansku skupinu.
Rody tejto kultúrnej skupiny pochovávajú svojich mŕtvych kostrovým spôsobom - tento pohrebný rítus tu trvá až do strednej doby bronzovej. Ľud severopanónskej kultúry s inkrustovanou keramikou a ľud ďalších kultúr svojich mŕtvych spaľoval. Pohrebiská nitrianskej skupiny sú veľké a majú skupinové usporiadanie kostrových hrobov.
Na pohrebiskách nitrianskej skupiny vyskytujú sa bohaté hroby, ktoré obsahujú 30 až 40 medených náušníc, kruhy do vlasov, náramky a nožíky tvaru vŕbového listu. Pekné sú veľké náhrdelníky až z tisíc kostených korálkov. V niektorých hroboch boli hrncovité nádoby s odtlačkom šnúry, ktoré v celej Európe predstavujú najmladší horizont so šnúrovou keramikou.
V starších a najmä v mladších hroboch nitrianskej skupiny sa vyskytujú korálky zo slimačích ulít. V mladších hroboch nahrádzajú tvary vŕbového listu jednoduché kruhy so slučkou, ihlice s terčovitou hlavicou, malé dýky, široké pásikové čelenky s koncami zvinutými do trubičky, hrnšeky s najväčšou vypuklosťou v dolnej tretine, hrnčeky s výčnelkom, šálky s vytiahnutým uchom a misky so slepými uškami. Slovenské nálezy sú z medi s prídavkom arzénu, vyrobené technikou, ktorá sa k nám dostáva z kaukazskej oblasti.
Nitrianska skupina reprezentuje na západnom Slovensku najstaršiu kultúru s kovovou industriou a patrí na začiatok bronzovej doby. Od stredného eneolitu osídľuje doteraz prevažne v nížinách žijúce obyvateľstvo i hornatejšie územie Slovenska, čo sa vysvetľuje zvýšenou populáciou, ale i príchodom nového ľudu z priľahlých oblastí. S rastom spoločného bohatstva prehlbuje sa i sociálna difernciácia obyvateľstva a na konci eneolitu sa začalo i budovanie opevnených výšinných sídlisk na ťažko prístupných miestach.
V staršej dobe bronzovej na pohrebiskách nitrianskej skupiny sa po prvý raz vo väčšom rozsahu objavujú v hroboch medené šperky tvaru vŕbového listu.
Antropologický rozbor potvrdil, že ide o jedincov vysokej postavy.
Nitrianska skupina, táto svojrázna slovenská kultúra, vyvinula sa z domáceho podložia skupiny Kosihy-Čaka a novoprišlého obyvateľstva zo západnej Ukrajiny typu Veselé. Nálezy ľudu tejto skupiny sa nachádzajú na celom juhozápadnom Slovensku, na južnej a strednej Morave. Dokazujú, že s južným poľskom a západnou Ukrajinou ju spájali najmä obchodné a kultúrne styky. Rozsiahle pohrebiská v severnom povodí rieky Nitry pretrvávajú niekoľko sto rokov, a dokazujú, že osídlenie trvalo pomerne dlho a bolo na juhozápadnom Slovensku pomerne intenzívne. Spracovanie bronzu a bohatá surovinová základňa umožnili prudký kultúrny rozmach nášho územia a urýchlili obchodné kontakty i so vzdialenejšími stredoeurópskymi oblasťami. Z čiernomorskej oblasti sa k nám privážali rôzne korálky, morské mušle a postupne ožíval aj obchod so severom, s baltickým pobrežím, odkiaľ sa privážal jantár. Postupne, ale veľmi intenzívne prenikali silné vplyvy z egejskej oblasti, ktorá si na sklonku staršej doby bronzovej kultúrne i hospodársky úplne podmanila juhovýchodnú Európu.
Vývin na území Slovenska sa postupne v ďalšom období staršej doby bronzovej viac pripútaval k vývinu karpatsko-balkánskej oblasti. Na územie juhozápadného Slovenska postupne prenikala unetická kultúra a stará expanzia viedla napokon k zániku nitrianskej skupiny.
Zdroje:
Pravek severného povodia rieky Nitry - Oldrich Krupica. Bratislava, Obzor 1973 -
|