Aj tieto primitívne podvrhy trefne poslúžili tým, ktorí paleolitickému umeniu nepriali.
História pozná aj dokonalejšie podvrhy, tak dokonalé, že pomýlili aj tých najzasvetenejších. Snáď najpreslávenejším je falošný bizón z La Geničre.
Roku 1926 bola pri regulárnom archeologickom výskume objavená pod previsom La Geničre vo Francúzsku doštička s rytinou bizóna. O pravosti náleziska nemohlo byť pochýb: našlo sa tam mnoho ďalších mladopaleolitických predmetov - nástroje, kosti, a dokonca detská kostra. Rytinu, ktorá ležala v originálnej kultúrnej vrstve, objavil sám vedúci výskumu. Jedna skutočnosť však bola zarážajúca. Bizón na doštičke akoby z oka vypadol bizónovi z veľkej maľby obajvenej predtým v dordogenskej jasnyni Font-de-Gaume.
A tak sa hľadalo vysvetlenie. Hovorilo sa napríklad, že ide o pamiatkový predmet, ktorý si ktosi priniesol z púte do posvätnej jaskyne. Najvetší znalec paleolitického umenia H. Breuil prišiel s iným vysvelením. Doštička je vraj skicou k findegaumskej malbe. Mladopaleolotickí umelci si svoje zámery najprv overovali na menších kresbách, ktoré potom zvetšovali do monumentálnych veľkostí. O podobnom postupe svedčia konieckoncov aj ďalšie umelecké diela. Rytina zadku koňa z jaskyne Los Hornos de la Peńa alebo množstvo kresieb objavených v jaskyni La Colombičre, ktoré sa vzájomne prekrývajú a rušia, akoby niekto skúšal pôsobivosť jednotlivých výjavov.
Breuil svojou hypotézou o lageničrskom bizónovy publikoval, odborníci ju prijali - a o bizónovi sa písalo v mnohých článkoch a knihách. Až neskôr vyšlo najavo, že obrázok vyryl jeden z robotníkov a podstrčil v priebehu práce tak šikovne vedúcemu výzkumu, že ten bol ochotný prisahať na jeho pravosť.
Snáď preto archeológovia nemajú radi pomocníkov, ktorí si príliš prehliadajú odbornú literatúru. Ľahko by im totiž mohol nejaký srandista pripraviť podobné prekvapenie. Ľudská vynaliezavosť je bez konca. Presvedčil sa o tom aj jeden z bratislavských archeológov. Objavil vo svojej sonde označenú rímsku tehlu. Nechýbalo vela, a bol by z toho vyvodil, že našel korunný dôkaz o rímskej minulosti hlavného mesta Slovenska. Ovšem hneď ako tehlu očistil a objavilo sa na nej inventárne číslo jedného bratislavského múzea, mu došlo, že mu jeho kolegovia pripravili - v tomto prípade našťastie neškodný - „apríl“.
K zaujímavým podvrhom došlo v Nemecku.
Roku 1933 vykopal študent tretej triedy gymnázia v Aerzenu paleolitické rytiny mamuta, jaskynného medveďa a divokého koňa. nádherné sa však mohli zdať len nezasveteným. Odborníci ich okamžite označili za primitívne a štýlové falzifikáty.