Ibaže oficiálna nacistická propaganda vyzdvihla rytiny ako dôkaz dokonalosti prvých obyvateľov Nemecka a zohnala odborníkov, ktorí pravosť rytín, a dokonca aj ich geologickou polohu potvrdili. Čo na tom, že na rytinách boli odhalené zbytky rastlín, ktoré v spraši byť nemohli, čo na tom, že v rytiných chýbala patričná patina a že ich očividne vyrobila neskúsená ruka! Zjazd spolku priateľov germánskeho praveku privítal ich obajviteľa búrlivými ováciami.
Chlapcovi príbuzný ponúkli rytiny za 20 000 mariek a prívrženci germánskeho praveku sumu medzi sebou vybrali. Ale vtedy sa do toho vložila polícia, ktorá sa rozhodla celú vec prešetriť. Nedalo jej veľa práce, a chlapec sa priznal, že rytiny zhotovil sám: inšpiroval sa knižkou Jaskynné deti v tajomnom podzemí, školským vyučovaním a nálezom plochých doštičiek, ktoré sa priamo k vyzdobeniu ponúkali. Veľká sláva mu najprv lichotila, neskôr však bránila priznať sa: skrátka sa bál.
O tri desaťročia neskôr došlo k pokusu o podvod v šlezvickom mestečku Albersdorf. Postaral sa o to miesty obchodník a vlastivedný pracovník, ktorý „objavil“ umelecké predmety vyrobené vraj neandrtálcami: kamene, drevo a kosti opracované do podoby zvieracích a ľudských hlavičiek.
Nález se na verejnosti dočkal veľkej popularity. Menej dôverčivý odborníci však nájdené predmety preskúšali a vyslovili zrcujúcu kritiku: plastiky sú z kostí zvierat, ktoré v praveku nežili, z kostí domácich koní a kráv. Mikroskopická skúška preukázala, že boli verazené železnou pílkou, a rádiouhlíkovou analýzou sa zistilo, že údajné „paleolitické“ drevo a kosti niesú staršie než sto, najviac tristo rokov.
Tak primitívny podvrh a tak obrovský ohlas!.