Uznanie paleolitického umenia brzdili mnohí nepoctiví alebo dokonca aj zlí ľudia, ktorí s ním špekulovali a pokúšali sa z neho vytĺcť kapitál, dokonca i politický.
Človek veľmi váha, kto je mu viac nesympatický. Či ten, kto tvrdí, že umenie sa zrodilo z „geniality vybranej rasy“, alebo celá tá plejáda malých i vetších podvodníkov.
Boli to ľudia všelijaký. Múdri, študovaní i vyslovení hlupáci, žili pred stáročiami, žijú i dnes. Jedni sa možno chceli presláviť, iní obohatiť, ďalší trebárs pomstiť. Trebárs ani netušili či netušia, koľko zla v archeológii narobili a možno ešte narobia.
Stali sa dokonca „hrdinami“ knihy Karla Sklenáře Slepé uličky archeologie, z ktorej čerpám väčšinu nasledujúcich príkladov.

Kremencovú doštičku z Lužice s karikatúrou venuše, ktorá vošla do histórie ako „budyšínska venuša“, podstrčili neznámi nezbedníci gymnaziálnemu profesorovi do vrstvy starej pol milióna rokov.
Takýto hlúpy žart nemal nádej na veší úspech. Falzifikátori z francúzskej jaskyne Chaffaud a švajčiarskej jaskyne Kesslerloch však napáchali obrovské škody.
V oboch jaskyniach sa našli skutočné skvosty paleolitického umenia, ale miesto toho, aby pomohly prelomiť nedôveru voči paleolitickému umeniu, staly sa jedným z hlavných argumentov proti nemu.
Keď učiteľ Karl Merk objavil v jaskyni Kesslerloch rytiny pasúceho sa soba, divokého koňa a hlavy pižmoňa, ponúkol robotníkom peňažitú prémiu za každý ďalši podobný objav. Netrvalo dlho, a jeden z robotníkov mu priniesol rytiny medveďa a líšky; našiel ich vraj v hline pred jaskyňou.
Boli to jedinečné rytiny. Všetci nimi boli nadšení.
Líška hľadela lišiacky na diváka a medveď akoby čakal na začiatok cirkusového čísla.
Učiteľ sa s nimi pochválil verjnosti. A vtedy si mohučský archeológ Ludwig Lindenschmit všimol ich nápadnú podobu s kresbami v detskej knižke Zoologickej záhrady, zverince a ich obyvatelia a spoznal, že ide o napodobeniny. V tej chvíli odborníci zatratili nielen líšku a medveďa, ale aj všetky predchádzajúce kesslerlošské umelecké prejavy. Neprávom, pretože rytina pasúceho sa soba patrí i dnes medzi najviac cenené diela.
O zneuznanie prekrásnej paleolitickej rytiny dvoch laní z jaskyne Chaffaud sa pričinil miestny lekárnik, ktorý pätnásť rokov po jej objavení vyrezal niekoľko nových rytín, pohodil ich do jaskyne a potom sa zahral na ich „objaviteľa“.