Bolo to najväčšie povstanie otrokov v staroveku a otriaslo samými základmi rímskeho zriadenia; rímsky štát potreboval na jeho potlačenie viac ako dva roky. Zúčastnilo sa ho vyše 150 tisíc ľudí, z toho šesťdesiat až až deväťdesiattisíc mužov so zbraňou v ruke. Od predošlých sa odlišovalo najmä tým, že jeho jadro netvorili poľnohospodárski otroci, ale gladiátori, pre ktorých bol boj remeslom. Malo vojenskú organizáciu a jeho vodca Spartakus, pôvodom Trák, „vynikal nielen odvahou a silou, ale aj rozumom a ušľachtilosťou“, ako hovorí Plutarchos, „a napriek svojmu pôvodu bol hotový Grék“.
Povstanie vypuklo roku 73 pred n.l. v kasárňach gladiátorov v Capui, patriacich Lentulovi Batiatovi, cvičiteľovi a dodávateľovi otrokov pre gladiátorské hry. Spartakus bol v nich učiteľom šermu. Kedysi slúžil v rímskej armáde, potom padol do zajatia (alebo zbehol), a keď sa znova dostal do rúk Rimanov, odsúdili ho na stratu slobody a predali medzi nešťastníkov, ktorých údelom bolo vzájomne sa zabíjať pre zábavu publika. Prehovoril svojich druhov, aby namiesto istej smrti v aréne riskovali život radšej v boji za slobodu, a asi so sedemdesiatimi ušiel. Cestou sa im podarilo zmocniť sa voza s nákladom zbraní, potom vystúpili na Vezuv a opevnili sa tam. Keď v Capui zistili ich útek, vyslali za nimi oddiel vojska. Gladiátori ho však porazili a získali ďalšie zbrane. Nato poslali proti nim z Ríma asi 3000 vojakov. Ich veliteľ Gaius Claudius Glaber obsadil jedinú cestu, ktorá viedla z vrcholu Vezuvu, a dúfal, že ich vyhladuje. Spartakus však dal narezať vetvy z planého viniča a upliesť z nich rebrík, po ňom sa spustil so svojimi druhmi za chrbát Rimanov, prepadol ich a zahnal na útek. Korisť z dobytého tábora rozdelil potom rovným dielom. Správy o úspechoch spartakovcov podnietili k vzburám ďalších otrokov, najmä z radov tráckych, galských a germánskych vojnových zajatcov. Pridávali sa k nim však aj pastieri z okolia a chudobní roľníci. Malá hŕstka vzbúrencov sa čoskoro rozrástla na niekoľkotisícový zástup. Spartakus v ňom zaviedol vojenskú disciplínu, vymenoval veliteľov, za svojich zástupcov určil druhov z Capuy, Oinomaa a Krixa. Netrvalo dlho a ovládol celú Kampániu; nové vojská Rimanov, vedené pretórom Publiom Variniom, znovu porazil.