Otázka pôvodu a príchodu našich predkov na územie Slovenska je nejasná, lebo o dejinách moravsko-slovienskeho predveľkomoravského obdobia sa nám nezachovali ani len povesti. Nielen nám, ale všetkým slovanským národom chýbajú literárne spracovania vlastných kmeňových a rodových tradícií. Príčinou tohto predovšetkým je vyše 200-ročná nadvláda Avarov, jej represívny tlak i tlak arpádovskej dynastie. Arpádovská, ale ani přemyslovská dynastia nemali záujem na rozvíjaní veľkomoravských tradícií. Z tejto doby sa nám zachovalo veľa diel opisujúcich činnosť našich vierozvestov, ale ani slovo z vlastných dejín Mojmírovcov. Všetko, čo sa o Mojmírovcoch napísalo, bolo napísané v cudzej reči a v cudzej krajine.
Nedostatok povestí z veľkomoravského obdobia nie je pri písaní najstarších dejín Slovákov rozhodujúci, avšak ťažko nahraditeľnou stratou je z hľadiska inšpirácie národného historického povedomia. Okrem správ Prokópia poznáme správy Fredegara a Jordanesa, ktoré sú iba nepriamymi svedectvami, lebo dokumentujú postup Slovanov na Balkánskom polostrove, ale nehovoria nič presného o osudoch nášho územia. Iba na základe celkovej historickej situácie usudzujeme, že príchod našich predkov zo Zakarpatska do dnešných sídlisk sa uskutočnil v tej istej dobe ako u južných Slovanov (5.-6. stor.). Snaha posunúť začiatok slovanského osídlenia našich krajín so ešte dávnejšej minulosti nemôže sa oprieť o konkrétne písomné pramene. Osídľovanie ovplyvňované členitosťou územia prebiehalo pravdepodobne vo viacerých etapách. Geografická konfigurácia územia nášho štátu poznačila nielen začiatky, ale i celé naše dejiny. Písomných správ o najstarších dejinách Slovákov niet. Sme odkázaní výlučne na archeologické pamiatky, ktoré treba skúmať mnohostranne a obozretne. Problém slovanskej etniky je jednou zo závažných otázok slovanskej archeológie, lebo zásadne nijaká spoločnosť nejestvuje mimo rámca národa a iba na tejto základni možno riešiť otázky slovanstva i veľký okruh slovansko-avarských vzťahov. Pri riešení etnickosti nám v želateľnej miere nepomáha ani relatívne spoľahlivé meradlo, akým je jazyk, keďže naše ani avarské názvoslovie nemožno podľa kritérií historickej gramatiky a typológie zaradiť pred 9. stor.