Na začiatku staršieho neolitu jestvuje na juhozápadnom Slovensku a vôbec na širokom páse rovín takmer celej Európy ľudstvo volútovej kultúry, ktorá sa vyznačuje charakteristickou zdobenou keramikou, veľkými domami s kolovou konštrukciou a všetkými kvalitnými znakmi vyspelých neolitických kultúr. Trvanie volútovej kultúry sa odhaduje približne na tisíc rokov. Dnes poznáme zo Slovenska asi 170 sídlisk s volútovou keramikou a keramikou želiezovského typu. Na týchto sídliskách zisťujeme veľký počet kolových stavieb s nepravidlenými jamami okolo dlhších stien. V objektoch - jamách, ktoré vznikli použitím hliny na vymazávanie stien - sa často vyskytujú zvyšky pecí, ohniská, prepálená mazanica, zvieracie kosti, keramika, kamenné a kostelné nástroje.
Na Slovensku sú kolové stavby známe od r. 1965. Vtedy bolo v Ťúrove objavené veľké sídlisko s volútovou keramikou a keramikou želiezovského typu, na ktorom bolo dovedna odkrytých 30 pôdorysov 14 až 38 m dlhých kolových domov; steny domov tvorili koly prepletené konármi - na spôsob plota - a vymazané hlinou premiešanou trávou a plevami. Domy sú orientované v smere sever-juh. V okrajových častiach majú skladovacie priestory a v strednej časti dva až päť oddelených obývacích priestorov veľkorodiny. Ani v jednom dome s volútovou keramikou neboli objavené pece, ani pôvodná úroveň s dlážkami, lebo počas stáročí boli zničené rôznymi zásahmi v teréne. Vzájomné prekrývanie pôdorysov domov a superpozícia keramiky s ďalšími nálezmi v jamách datuje jednotlivé domy a umožňuje určiť počet samostatných osád na tom istom sídlisku ako dôkaz cyklického sťahovania celých roľníckych osád, zapríčineného obrábaním pôdy bez použitia pluhu na plochách vypálených lesov. Nové osady sa zakladali v blízkosti novozískaných plôch polí. Po regenerácii lesa sa obyvateľstvo vracalo na miesta východiskovej osady. Okrem chát obdĺžnikového pôdorysu vyskytujú sa na sídliskách jamy s kruhovým alebo oválnym pôdorysom, rôzne kuchynské pece a odpadové jamy kotlovitého tvaru, ktoré boli pôvodne vyhĺbené na získanie hliny pre hrnčiarsku výrobu a stavbu chát.
Zo 170 sídlisk na SLovensku je iba 11 nálezísk s hrobmi. Hoci priaznivejší pomer pohrebísk a sídlisk nie je ani na ostanom území kultúry s volútovou keramikou, dobre poznáme spôsob pochovávania tohto ľudu. Mŕtvi sú uložený prevažne na ľavom boku v prísne skrčenej polohe, orientovaní JV-SZ.

V hroboch sa vyskytujú amfory, polguľovité nádoby, hladené kamenné nástroje, ojedinelé korálky, závesky a ozdoby z mušlí. Najstaršia volútová keramika je zdobená špirálou a meandrom. Malý počet pohrebísk a hrobov ľudu s volútovou keramikou si vysvetľujeme cyklickým osídľovaním lokalít sťahovaním roľníctvom, ale i plytkým plochovávaním. Medzi nálezmi starej volútovej keramiky s prevahou kónických misiek a dvojkónických nádob ojedinele sa vyskytujú červeno a žlto pomaľované nádoby. O tkaní látok svedčia nálezy hlinených praslenov a valcovitých závaží z jednoduchých krosien. Obdobie volútovej kultúry charakterizuje i postupné pribúdanie obyvateľstva a jeho rozširovanie podľa vodných tokov ďalej na sever. Na sídliskách zo staršieho obdobia volútovej kultúry sa nenašli hladené kamenné nástroje. Zriedka sa vyskytujú beztvaré odštepy a nevýrazné čepele. Bežné sú kostené lopatky, ihlice, šidlá a hladidlá. Charakteristickú výzdobu mladšej volútovej keramiky tvoria tenké lineárne a oblúkovité ryhy prerušované a ukončené okrúhlymi jamkami. Na pamiatkach hmotnej kultúry možno sledovať plynulý vývoj od obdobia staršej k mladšej volútovej keramike. Ornamentálna výzdoba sa postupne komplikuje, línie sa zmnožujú a hrubnú. Vývin sa delí na tri vývinové fázy - Staršiu, Strednú, Neskorú.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Volútová kultúra