Niektorí väčšmi zdôrazňujú jeho funkcie, napríklad obrannú, výchovnú, civilizačnú; iní ho chápu skôr vývinovo a vidia v ňom vrcholný ľudský výtvor. Mnohí majú k jeho orgánom kritické výhrady, ale k nemu samému vrúcny citový vzťah. Keď hovoria o svojom meste alebo štáte, splýva u nich polis s vlasťou.
Rovnaké názory ako učení muži mali vcelku aj ľudové masy. Podľa nich bol polis akási veľká rodina a posvätný kozub bohyne Hestie, udržovaný v každej domácnosti, horel aj v každej radnici. Kto sa zriekol činnosti pre polis alebo sa na nej nezúčastnil pre telesnú či duševnú poruchu, bol v očiach (po grécky idiótos). Grék na rozdiel od vojaka orientálnej despocie nebojoval za svojho vládcu, ale za svoj polis.
Samozrejme, že polis nebol vždy len rodina, a už vôbec nie svorná rodina. Zahrňoval príslušníkov rozličného postavenia, v najširšom zmysle nielen občanov, ale aj neobčanov vrátane otrokov. Bol štátom a plnil všetky jeho funkcie. Na tom nič nemení ani fakt, že k presnému formulovaniu týchto funkcií vrátane funkcie opresívnej starí Gréci nedospeli.