už toho vyplýva, že Rimania videli vojenský význam Panónie, hoci hospodársky nebola zvlášť príťažlivá. Výstavba limitu na strednom Podunajsku sa začala už za Domitiana (81-96), pokračovala za Traiana (98-117) a Hadriana (117-138). Slabiny panónskeho limitu, pôvodne budovaného na taktike jedinej obrannej línie bez zabezpečeného zázemia,sa odhalili najmä na počiatku markomanských vojen, keď z posádok zostali iba zúbožené zvyšky. Ešte počas vojen začal Marcus Aurelius s prestavbou zničených táborov a limes posilnil strážnymi vežami z kameňa a menšími pevnosťami. S novou koncepciou limitu prišiel Costantinus (306-337) a konečnú podobu získal za Valentianiana (364-375). K úspešnej obrane a ako východisko útočných vojenských plánov proti Germánom vznikli na ľavom dunajskom brehu predsunuté pevnosti (Iža-Leányvár, Bratislava-Devín), vo vnútrozemí využívali stanice, ktoré azda pôvodne mali mať civilný charakter (Stupava, Bratislava-Dúbravka, Bratislava-historiké jadro, Cífer-Pác, Milanovce). V prípade vojenských akcií vznikali dočasné zemné pochodové tábory, zistené v súčasnosti leteckou prospekciou.

Gerulata

Vojenská stanica s priľahlou civilnou osadou je našou jedinou pravobrežnou lokalitou, ktorá bola integrálnou súčasťou rímskeho impéria. Rozprestrená pri bývalom dunajskom toku (či jeho splavnom ramene) leží na pôde Rusoviec, dnes okrajovej mestskej časti Bratislavy. Zachovala sa v antických cestopisných prameňoch cisárskeho obdobia, zaznamenal ju aj stredoveký prepis starovekej mapy Tabula Peutingeriana a spomenuli ju aj mnohý z tých, čo v minulých stáročiach prešli našou krajinou. A predsa bola neznáma, hľadali sa jej stavebné zvyšky, stopy antického života, ktorý tu predsa musel prúdiť a zanechať stopy preklenujúce takmer dve tisícročia. Pravda, niektorý historici boli blízko k rozuzleniu tohto problému, ale Gerulata skrývala naďalej rukolapný, presvedčivý dôkaz svojej existencie. Až keď sa roku 1961 rozoberal umelo navŕšený kopček zvaný Bergl na spevnenie dunajských hrádzí, prišlo sa na masívne kamenné murivo nepochybne rímskej Gerulaty. To však ešte nik netušil, že objav sa začína od konca, že odkryl kapitolu najmladšieho dejinného osudu tejto lokality a spolu s ňou aj osudu rímskej moci na strednom Podunajsku.. Podnet na založenie Gerulaty bol pôvodne čisto vojenský: chrániť dunajský priechod v miestach rozvetveného dunajského toku a obchodnú cestu, ktorá tu prechádzala riekou. Azda niekedy v tretej štvrtine prvého storočia vybudovali tu jednotky z Carnunta, ktorého boli detašovaným oddielom, z hliny a dreva opevnený tábor.