S veliteľským zborom dostihli Aquileiu a už sama prítomnosť cisára v blízkosti bojiska nahnala Kvádom strach, pričom v panickom ústupe stratili aj svojho kráľa. Aby si uzmierili cisárov, vyžiadali si súhlas pre jeho nástupcu, azda Furtia. Začiatkom r. 169 ranila na ceste do Ríma severne od dnešných Benátok Lucia Vera mŕtvica a ťarcha boja s Germánmi zostala na pleciach Marca Aurelia. Urýchlene doplnil vojenské jednotky zoslabené stratami či už morom, alebo bojom; do zbrane prijímal otrokov, gladiátorov, dokonca aj dalmátskych lupičov a nepohrdol ani germánskymi pomocnými zbormi. Koncom jesene r. 169 vypravil sa Marcus Aurelius na severné bojisko, aby osobne riadil akcie proti Markomanom a Kvádom. Na pomoc a radu mu stáli pripravený T.C. Pompeianus, pôvodom Sýrčan a druhý manžel Lucilly, cisárovej dcéry a vdovy po zomretom Verovi a P.H. Pertiax, osvedčený veliteľ a novovymenovaný senátor – neskorší cisár. V poli operovali skúsení elitní vojaci, ku ktorým patril M. Valerius Maximianus, poverený zásobovaním vojska. Im prislúcha hlavný podiel na víťazstve nad podunajskými Germánmi. Už vopred bolo jasné, že vyprosený mier nebudú brať Germáni vážne. Museli predsa poznať slabiny ríše a chceli ich aj využiť vo svoj prospech. Prekvapivo rýchlo sa prevalila vlna germánskych zástupov cez limes a nechávajúc za sebou púšť prenikala hlboko do rímskych provincií cez alpské priesmyky zasiahla až severný okraj Itálie. Rímska obrana neodolala útokom, práve naopak, vyžiadala si údajne krvavú daň takmer 20 000 padlých. V Ríme nastal všeobecný chaos, obyvateľstvo zachránil strach. Slabosť ríše využili však aj ostatní nepriatelia ríše; sarmatskí Jazygovia, Kostobokovia, Chatti, Chaukovia. Markomani a Kvádi urýchlene opustili dobyté územie. Z rímskych provincií odvliekli veľa zajatcov. Tak sa skončila prvá etapa markomanských vojen.
Na začiatku druhej bolo vari ťaženie proti Naristom, neveľkému germánskemu kmeňu. V prehratej bitke r. 173 zahynul vodca Naristov Valao pod rukou M. Valeria Maximiana. Kvádi, ktorý sa ocitli v nezávideniahodnej situácii, sami požiadali Rím o zmierenie.