V prstenci posledných výbežkov Ondavskej vrchoviny a Vihorlatu pri sútoku riek Laborec a Cirocha sa v humenskej kotline nachádza zemplínske mesto Humenné.
Archeológovia i historici sa zhodujú v tom, že v prípade Humenného ide o veľmi zaujímavú sídlištnú lokalitu, ktorá s blízkym okolím nesie stopy ľudskej prítomnosti od paleolitu až po 13. storočie, do ktorého siahajú domnienky o existencii stredovekej osady a v 14. storočí máme odtiaľ aj prvé písomné zmienky.
Archeologický výskum sa na území mesta nevykonáva systematicky, ale skôr náhodne a príležitostne. Napriek tomu je táto lokalita označovaná ako archeologická oblasť a vykopávky svedčia o jej zaujímavosti v rôznych dobách.
Pre posúdenie a lepšie pochopenie zaľudňovania humenskej lokality je dôležité poznať charakter územia, podmienky pre život a ich vývoj v historickom vývoji.
Počas staršej doby kamennej (paleolitu) je pre územie strednej Európy charakteristická studená a drsná klíma, následkom čoho sa pravekí ľudia usadzovali v blízkosti termálnych prameňov. Zo Slovenska je známy nález z Gánoviec pri Poprade datovaný na obdobie spred 90 000 rokov, pričom je to od Humenného vzdialené asi len 115 km. Poznáme však aj nález z blízkeho okolia, z obce Ľubiša a z Čertižného, nálezy štiepanej kamennej industrie. Z mezolitického obdobia poznáme nálezy zo Spišského Podhradia, Veľkého Šariša, Barci, Sobraniec ...
V katastri obce Kamenica nad Cirochou neďaleko Humenného sa našiel hrot loveckej zbrane vyrobený z obsidiánu, podľa J. Bartu ho možno zaradiť do obdobia asi 9000 r. pred Kristom. Pri obciach Brekov, Topoľovka, Karná a Kochanovce boli objavené pozostatky mamutov. V mladšej dobe kamennej, neolite, prechod od lovu k poľnohospodárstvu dokumentujú niekoľké nálezy. V rokoch 1984 – 1993 na stavenisku na sídlisku Pod Sokolejom na podnet robotníkov získali pracovníci Vlastivedného múzea v Humennom bohatý črepový materiál, z ktorého sa podarilo poskladať prekrásne zásobnice na obilie z bronzovej doby. Našli sa tu aj závažia z pálenej hliny, nádoby lineárnej a bukovohorskej kultúry, čepele z obsidiánu a kamenné sekerky. Podobné nástroje boli objavené aj v okolitých obciach (v Brestove, Kochanovciach, Ľubiši, Adidovciach, Topoľovke). V Jasenove sa našiel kopytovitý klin a klinovitá sekera.
V eneolite prenikali do okolitého územia ľudia roľno-pastierskeho pôvodu zo Zakarpatska a Poľska, ktorí svojich mŕtvych pochovávali pod mohylami.

V blízkych obciach (Brekov, Hažin nad Cirochou, Udavské, Ohradzany) boli nájdené skupiny takýchto mohýl, nazývame ich kultúrnou východoslovenských mohýl.
Veľmi významný je nález z okolia Humenskej železničnej stanice, kde sa pri kopaní stavebných základov našiel bronzový poklad. Obsahoval dva meče liptovského typu, päť sekier s tuľajkou, päť bronzových luníc a bronzový tordovaný drôt. Usudzuje sa, že lunice mohli mať funkciu platidla (podľa zhodnej hmotnosti). Niektorí bádatelia na základe týchto objavov pripúšťajú už možnosť existencie remeselnej a obchodnej osady na tomto území v bronzovej a na začiatku železnej doby.
Z nálezov z tohto obdobia dokumentujúcich striedanie rôznych kultúr možno dedukovať aj obchodnú trasu spadajúcu Karpatskú kotlinu so severom.
V 4. storočí pred Kristom do Karpatskej kotliny začínajú prichádzať Kelti a donášajú technický aj hospodársky pokrok. Dokumentuje to hromadný nález strieborných mincí z obci Ptičie. Obsahuje 236 kusov mincí z celkovou hmotnosťou takmer 3 kg.
Na prelome letopočtov zaznamenávame príchod germánskych kmeňov, na juhu slovenského územia neskôr aj Rimanov. Ich posobenie dokumentujú nálezy strieborných rímskych mincí z Kalinova aj Kudloviec s celkovou hmotnosťou asi 1,5 – 2 kg, zachránilo sa iba 21 kusov. Nález potvrdzuje existenciu obchodnej cesty z juhu na sever. Po zániku Rímskej ríše a odchode Rimanov územie Humenného opúšťajú aj germánske kmene. V Európe v 5. – 6. storočí nastáva sťahovanie národov. Na územie Slovenska z povodia Odry, Visly a Dnestra prichádzajú Slovania. V Humennom sa z tohto obdobia našlo železné polkruhovité držadlo na vedro, kamenný brúsik, črepový materiál, valcovitá nádoba a dve hrncové nádoby. V nasledujúcom období zaznamenávame útoky kočovných Avarov, vzniká Samova ríša, porážka Avarov a dôležitý vznik Veľkomoravskej ríše. Po prijatí kresťanstva a konsolidácií v 9. storočí sa začala výrazne rozvíjať. Hoci východné Slovensko bezprostredne nepatrilo do Veľkej Moravy, nachádzame tu pamiatky vplyvu jej pôsobenia a kultúry. Významné sú archeologické nálezy z brekovského hradného kopca a z obce Brekov: nálezy ostrôh s háčikmi, ostrohu s rovným kónickým tŕňom, železné hroty šípov so spätnými krídelkami s tuľajkou a ďalšie. Pergamenové zlomky minejí, čo je bohoslužobná kniha, z bývalej obce Ostrožnica severne od Stakčína dokladuje odkaz diela sv. Cyrila a Metoda.
Pred rokom 1000 prichádzajú do Panónskej nížiny kmene Maďarov, usadzujú sa tu a zakladajú Uhorský štát. Tým sa začína nové obdobie pre Slovanov na Slovensku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Oblasť humenskej kotliny od praveku do konca 1. tisícročia po Kristovi