V prstenci posledných výbežkov Ondavskej vrchoviny a Vihorlatu pri sútoku riek Laborec a Cirocha sa v humenskej kotline nachádza zemplínske mesto Humenné.
Archeológovia i historici sa zhodujú v tom, že v prípade Humenného ide o veľmi zaujímavú sídlištnú lokalitu, ktorá s blízkym okolím nesie stopy ľudskej prítomnosti od paleolitu až po 13. storočie, do ktorého siahajú domnienky o existencii stredovekej osady a v 14. storočí máme odtiaľ aj prvé písomné zmienky.
Archeologický výskum sa na území mesta nevykonáva systematicky, ale skôr náhodne a príležitostne. Napriek tomu je táto lokalita označovaná ako archeologická oblasť a vykopávky svedčia o jej zaujímavosti v rôznych dobách.
Pre posúdenie a lepšie pochopenie zaľudňovania humenskej lokality je dôležité poznať charakter územia, podmienky pre život a ich vývoj v historickom vývoji.
Počas staršej doby kamennej (paleolitu) je pre územie strednej Európy charakteristická studená a drsná klíma, následkom čoho sa pravekí ľudia usadzovali v blízkosti termálnych prameňov. Zo Slovenska je známy nález z Gánoviec pri Poprade datovaný na obdobie spred 90 000 rokov, pričom je to od Humenného vzdialené asi len 115 km. Poznáme však aj nález z blízkeho okolia, z obce Ľubiša a z Čertižného, nálezy štiepanej kamennej industrie. Z mezolitického obdobia poznáme nálezy zo Spišského Podhradia, Veľkého Šariša, Barci, Sobraniec ...
V katastri obce Kamenica nad Cirochou neďaleko Humenného sa našiel hrot loveckej zbrane vyrobený z obsidiánu, podľa J. Bartu ho možno zaradiť do obdobia asi 9000 r. pred Kristom. Pri obciach Brekov, Topoľovka, Karná a Kochanovce boli objavené pozostatky mamutov. V mladšej dobe kamennej, neolite, prechod od lovu k poľnohospodárstvu dokumentujú niekoľké nálezy. V rokoch 1984 – 1993 na stavenisku na sídlisku Pod Sokolejom na podnet robotníkov získali pracovníci Vlastivedného múzea v Humennom bohatý črepový materiál, z ktorého sa podarilo poskladať prekrásne zásobnice na obilie z bronzovej doby. Našli sa tu aj závažia z pálenej hliny, nádoby lineárnej a bukovohorskej kultúry, čepele z obsidiánu a kamenné sekerky. Podobné nástroje boli objavené aj v okolitých obciach (v Brestove, Kochanovciach, Ľubiši, Adidovciach, Topoľovke). V Jasenove sa našiel kopytovitý klin a klinovitá sekera.
V eneolite prenikali do okolitého územia ľudia roľno-pastierskeho pôvodu zo Zakarpatska a Poľska, ktorí svojich mŕtvych pochovávali pod mohylami.