Najčastejšie sa využívala kombinácia farebne vyvážených spojení zlata a striebra s lapis lazuli s karneolom a achátom3. Okolo roku 2500 p. n. l sa objavujú prvé pokusy o granuláciu. Bola to stará úsporná a efektívna zlatnícka výzdobná technika. Spočívala v tom, že sa na zlatý alebo strieborný podklad- sa celoplošne alebo vo zvolenom vzore vyznačenom vopred pripevnia na predmet drobné zrniečka rovnakého tvaru. Zrniečka sa pripravujú tak, že malé úlomky pliešku sa umiestnia na drevené uhlie a rozstavia sa. Povrchové napätie rozstaveného kovu ho stiahne do guličiek a tie sa prosievajú cez sitká. Tým sa tieto zrnká utriedia do rovnakého tvaru. Pri tomto tavení ma teplota veľkosť okolo 900 stupňov3. Ďalšou technikou, ktorú v Mezopotámii využívali na výrobu šperkov bola technika nazvaná filigrám. Táto technika sa zakladala na dokonalom zvládnutí výroby drôtu. Z hladkých drôtov (nitkový filigrám) alebo zo splietaných drôtov (retiazkový filigrám) sa ohýbaním a krútením a splietaním vytváral jemný vzor. Za najstarší doklad použitia tejto neobyčajnej techniky sa považujú zlaté artefakty z kráľovských hrobov v Uru ako napríklad pošva honosnej dýky a medailóny4.
Okolo roku 2500 sa objavujú na náhrdelníkoch mnohé kamene, ktoré sa predtým na šperkoch nenachádzali. Kamene ako jaspis, onyx, hamatit rozšírili škálu používaných kameňov.
V 2 tisícročí p. n. l sa zreteľne zdokonalila technika granulácie, pretože sa zdokonalili výrobné nástroje. Predovšetkým bola zavedená kruhová rezačka kameňa a spolu so starým trúbkovým vrtákom to umožnilo opracovávať podstatne tvrdšie kamene. Rozširuje sa aj nová ozdobná technika inkrustácia. Ide o vykladanie predmetov hmotou odlišného charakteru. Snažila sa zdôrazniť kontrast medzi farbami a to buď medzi studenou (mozaiky) alebo teplou (emaily) farbou. Ryhy a plochy, ktoré sa vopred vyhĺbili do hmoty vykladaného predmetu sa vyplnia ušľachtilými druhmi dreva, kameňa, jantáru alebo kovu4. Najznámejším náleziskom mezopotámskych šperkov je pravdepodobne hrob kráľovnej Pu Abi (Šub–Ad). Tento objavil archeológ Leonard Wooley. V jej hrobe sa našlo mnoho šperkov najmä perly zo zlata, striebra a karneolu, náušnice, prstene a náramky5. Najznámejšia je zlatá pokrývka hlavy kráľovnej Pu-Abi. Je vyrobená zo zlatých plieškov, ktoré majú tvar lístkov. Jedinečné pôsobia kvietky, ktoré boli pripevnené na zlatých plieškov. Okrem toho sa na tejto ozdobe hlavy nachádzali aj korálky z lapis lazuli6. Zrejme rovnako bohaté boli aj mužské hroby, ale boli vylúpené zlodejmi. Mezopotámské šperky patria k vrcholným dielam staroveku.