Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Šperky Mezopotámie
Dátum pridania: | 08.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | petrucci | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 468 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 30s |
Pomalé čítanie: | 14m 15s |
Odzrkadľujú to, ako kultúrne bola vyspelá staroveká civilizácia.
Šperky Mezopotámie
Na území Mezopotámie sa prvýkrát stretávame so zobrazením šperkov na nástenných maľbách v jaskyniach alebo na plastikách, ale maľby, na ktorých sú zobrazené rôzne ozdoby nachádzame veľmi zriedkavo.
Tvorcovia prvých ozdôb využívali predmety, ktoré boli voľné dostupné v prírode a dali sa ľahko opracovať napríklad kosti, kamienky, lastúry a perie vtákov.
Ozdoby sa vo väčšej miere zachovali až z neolitickej kultúry hornatých oblastí Blízkeho východu1. Prvé náhrdelníky sa zhotovovali z kamenných korálok, pričom pri výrobe kládol najväčší dôraz na kontrast použitých materiálov.
Prívesky zoomorfných a antropomorfných tvarov sa často vkladali do hrobov, kde slúžili ako pohrebný milodar. Takýto prívesok, ktorý sa vyznačoval tým, že bol zdobený technikou cloisonne sa našiel v kráľovských hroboch v Uru. Odhaduje sa, že bol vyrobený okolo roku 2600 p. n. l. Momentálne môžeme tento náhrdelník prezrieť v Irackom národnom múzeu v Bagdade. Náhrdelníky antropologického tvaru mali funkcie amuletov, ktoré boli vyrobené geometrickým rytím, prípadne i figurálnym rezaným vzorom. V neskoršom období prevládajú pri výrobe šperkov mäkké miestne druhy kameňov ako napríklad sadrovec, alabaster či tyrkysvápenec a výnimočne sa uplatňujú zďaleka dovážané druhy ako obsidián alebo karneol. Tieto vzácne kamene pravdepodobne prichádzali z Anatólie a zo severných oblastí Asýrie. Ostatné tvrdé kamene- lapis lazuli , achát sa rozšírili až v 1 polovici 3 tisícročia s rozvojom výkonnejších kovových nástrojov. Lapis lazuli bola pomerne tvrdá hornina modrej farby. Do Mezopotámie sa dovážal z Afgánského mesta Badachčam v údolí rieky Kokča2. Drahé kovy zlato striebro a meď určené ku klenotníckemu využitiu prichádzali veľmi zriedkavo už v 5 tisícročí, takže šperky, ktoré boli nájdené v 3 tisícročí dosahujú mimoriadnu kvalitu. V hrobkách v Mari a Uru archeológovia našli zlaté diadémy, rôzne ozdoby do vlasov, náušnice lunárneho tvaru a prstene zo zlata a striebra. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí nález náušníc s veľmi zaujímavým tvarom z kráľovských hrobov z Uru. Náušnice majú tvar malých lodiek a sú vyrobené zo zlatých plieškov. Ich dĺžka je 2,2 cm. Momentálne sú uložené v Náprstkovom múzeu v Prahe2. Pre mezopotámske šperky bolo charakteristické to, že ich výrobcovia nekombinovali zlato a striebro vedľa seba a ak náhodou boli vedľa seba, vždy boli oddelené perlami z lapisu lazuli alebo karneolu. Na druhej strane kombinácia striebra a elektra bola oveľa obľúbenejšia. Najčastejšie sa využívala kombinácia farebne vyvážených spojení zlata a striebra s lapis lazuli s karneolom a achátom3. Okolo roku 2500 p. n. l sa objavujú prvé pokusy o granuláciu. Bola to stará úsporná a efektívna zlatnícka výzdobná technika. Spočívala v tom, že sa na zlatý alebo strieborný podklad- sa celoplošne alebo vo zvolenom vzore vyznačenom vopred pripevnia na predmet drobné zrniečka rovnakého tvaru.
Zdroje: CHARVÁT, Petr: Encyklopedie starovekého predného východu. Praha: Libri, 1999, 447 s., BURIAN, Jan: Cesty starovekých civilizácii. Praha: Edice Kotva, 1973, 248 s., MIŠULIN, Petr: Dejiny Staroveku. Praha: Nakladateľstvo Pravda, 1950, 272 s., http://www.goldsmith.it/us/culturale/storia/mesopotamia/mesopotamia.html (20. 12. 2004), http://www.jewelsofancientlands.com/ancient/ancient9/index.html ( 16. 12. 2003)