Na území Mezopotámie sa prvýkrát stretávame so zobrazením šperkov na nástenných maľbách v jaskyniach alebo na plastikách, ale maľby, na ktorých sú zobrazené rôzne ozdoby nachádzame veľmi zriedkavo.
Tvorcovia prvých ozdôb využívali predmety, ktoré boli voľné dostupné v prírode a dali sa ľahko opracovať napríklad kosti, kamienky, lastúry a perie vtákov.
Ozdoby sa vo väčšej miere zachovali až z neolitickej kultúry hornatých oblastí Blízkeho východu1. Prvé náhrdelníky sa zhotovovali z kamenných korálok, pričom pri výrobe kládol najväčší dôraz na kontrast použitých materiálov.
Prívesky zoomorfných a antropomorfných tvarov sa často vkladali do hrobov, kde slúžili ako pohrebný milodar. Takýto prívesok, ktorý sa vyznačoval tým, že bol zdobený technikou cloisonne sa našiel v kráľovských hroboch v Uru. Odhaduje sa, že bol vyrobený okolo roku 2600 p. n. l. Momentálne môžeme tento náhrdelník prezrieť v Irackom národnom múzeu v Bagdade. Náhrdelníky antropologického tvaru mali funkcie amuletov, ktoré boli vyrobené geometrickým rytím, prípadne i figurálnym rezaným vzorom. V neskoršom období prevládajú pri výrobe šperkov mäkké miestne druhy kameňov ako napríklad sadrovec, alabaster či tyrkysvápenec a výnimočne sa uplatňujú zďaleka dovážané druhy ako obsidián alebo karneol. Tieto vzácne kamene pravdepodobne prichádzali z Anatólie a zo severných oblastí Asýrie. Ostatné tvrdé kamene- lapis lazuli , achát sa rozšírili až v 1 polovici 3 tisícročia s rozvojom výkonnejších kovových nástrojov. Lapis lazuli bola pomerne tvrdá hornina modrej farby. Do Mezopotámie sa dovážal z Afgánského mesta Badachčam v údolí rieky Kokča2. Drahé kovy zlato striebro a meď určené ku klenotníckemu využitiu prichádzali veľmi zriedkavo už v 5 tisícročí, takže šperky, ktoré boli nájdené v 3 tisícročí dosahujú mimoriadnu kvalitu. V hrobkách v Mari a Uru archeológovia našli zlaté diadémy, rôzne ozdoby do vlasov, náušnice lunárneho tvaru a prstene zo zlata a striebra. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí nález náušníc s veľmi zaujímavým tvarom z kráľovských hrobov z Uru. Náušnice majú tvar malých lodiek a sú vyrobené zo zlatých plieškov. Ich dĺžka je 2,2 cm. Momentálne sú uložené v Náprstkovom múzeu v Prahe2. Pre mezopotámske šperky bolo charakteristické to, že ich výrobcovia nekombinovali zlato a striebro vedľa seba a ak náhodou boli vedľa seba, vždy boli oddelené perlami z lapisu lazuli alebo karneolu. Na druhej strane kombinácia striebra a elektra bola oveľa obľúbenejšia.

Najčastejšie sa využívala kombinácia farebne vyvážených spojení zlata a striebra s lapis lazuli s karneolom a achátom3. Okolo roku 2500 p. n. l sa objavujú prvé pokusy o granuláciu. Bola to stará úsporná a efektívna zlatnícka výzdobná technika. Spočívala v tom, že sa na zlatý alebo strieborný podklad- sa celoplošne alebo vo zvolenom vzore vyznačenom vopred pripevnia na predmet drobné zrniečka rovnakého tvaru. Zrniečka sa pripravujú tak, že malé úlomky pliešku sa umiestnia na drevené uhlie a rozstavia sa. Povrchové napätie rozstaveného kovu ho stiahne do guličiek a tie sa prosievajú cez sitká. Tým sa tieto zrnká utriedia do rovnakého tvaru. Pri tomto tavení ma teplota veľkosť okolo 900 stupňov3. Ďalšou technikou, ktorú v Mezopotámii využívali na výrobu šperkov bola technika nazvaná filigrám. Táto technika sa zakladala na dokonalom zvládnutí výroby drôtu. Z hladkých drôtov (nitkový filigrám) alebo zo splietaných drôtov (retiazkový filigrám) sa ohýbaním a krútením a splietaním vytváral jemný vzor. Za najstarší doklad použitia tejto neobyčajnej techniky sa považujú zlaté artefakty z kráľovských hrobov v Uru ako napríklad pošva honosnej dýky a medailóny4.
Okolo roku 2500 sa objavujú na náhrdelníkoch mnohé kamene, ktoré sa predtým na šperkoch nenachádzali. Kamene ako jaspis, onyx, hamatit rozšírili škálu používaných kameňov.
V 2 tisícročí p. n. l sa zreteľne zdokonalila technika granulácie, pretože sa zdokonalili výrobné nástroje. Predovšetkým bola zavedená kruhová rezačka kameňa a spolu so starým trúbkovým vrtákom to umožnilo opracovávať podstatne tvrdšie kamene. Rozširuje sa aj nová ozdobná technika inkrustácia. Ide o vykladanie predmetov hmotou odlišného charakteru. Snažila sa zdôrazniť kontrast medzi farbami a to buď medzi studenou (mozaiky) alebo teplou (emaily) farbou. Ryhy a plochy, ktoré sa vopred vyhĺbili do hmoty vykladaného predmetu sa vyplnia ušľachtilými druhmi dreva, kameňa, jantáru alebo kovu4. Najznámejším náleziskom mezopotámskych šperkov je pravdepodobne hrob kráľovnej Pu Abi (Šub–Ad). Tento objavil archeológ Leonard Wooley. V jej hrobe sa našlo mnoho šperkov najmä perly zo zlata, striebra a karneolu, náušnice, prstene a náramky5. Najznámejšia je zlatá pokrývka hlavy kráľovnej Pu-Abi. Je vyrobená zo zlatých plieškov, ktoré majú tvar lístkov. Jedinečné pôsobia kvietky, ktoré boli pripevnené na zlatých plieškov. Okrem toho sa na tejto ozdobe hlavy nachádzali aj korálky z lapis lazuli6. Zrejme rovnako bohaté boli aj mužské hroby, ale boli vylúpené zlodejmi. Mezopotámské šperky patria k vrcholným dielam staroveku.

Odzrkadľujú to, ako kultúrne bola vyspelá staroveká civilizácia.

Šperky Mezopotámie

Na území Mezopotámie sa prvýkrát stretávame so zobrazením šperkov na nástenných maľbách v jaskyniach alebo na plastikách, ale maľby, na ktorých sú zobrazené rôzne ozdoby nachádzame veľmi zriedkavo.
Tvorcovia prvých ozdôb využívali predmety, ktoré boli voľné dostupné v prírode a dali sa ľahko opracovať napríklad kosti, kamienky, lastúry a perie vtákov.
Ozdoby sa vo väčšej miere zachovali až z neolitickej kultúry hornatých oblastí Blízkeho východu1. Prvé náhrdelníky sa zhotovovali z kamenných korálok, pričom pri výrobe kládol najväčší dôraz na kontrast použitých materiálov.
Prívesky zoomorfných a antropomorfných tvarov sa často vkladali do hrobov, kde slúžili ako pohrebný milodar. Takýto prívesok, ktorý sa vyznačoval tým, že bol zdobený technikou cloisonne sa našiel v kráľovských hroboch v Uru. Odhaduje sa, že bol vyrobený okolo roku 2600 p. n. l. Momentálne môžeme tento náhrdelník prezrieť v Irackom národnom múzeu v Bagdade. Náhrdelníky antropologického tvaru mali funkcie amuletov, ktoré boli vyrobené geometrickým rytím, prípadne i figurálnym rezaným vzorom. V neskoršom období prevládajú pri výrobe šperkov mäkké miestne druhy kameňov ako napríklad sadrovec, alabaster či tyrkysvápenec a výnimočne sa uplatňujú zďaleka dovážané druhy ako obsidián alebo karneol. Tieto vzácne kamene pravdepodobne prichádzali z Anatólie a zo severných oblastí Asýrie. Ostatné tvrdé kamene- lapis lazuli , achát sa rozšírili až v 1 polovici 3 tisícročia s rozvojom výkonnejších kovových nástrojov. Lapis lazuli bola pomerne tvrdá hornina modrej farby. Do Mezopotámie sa dovážal z Afgánského mesta Badachčam v údolí rieky Kokča2. Drahé kovy zlato striebro a meď určené ku klenotníckemu využitiu prichádzali veľmi zriedkavo už v 5 tisícročí, takže šperky, ktoré boli nájdené v 3 tisícročí dosahujú mimoriadnu kvalitu. V hrobkách v Mari a Uru archeológovia našli zlaté diadémy, rôzne ozdoby do vlasov, náušnice lunárneho tvaru a prstene zo zlata a striebra. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí nález náušníc s veľmi zaujímavým tvarom z kráľovských hrobov z Uru. Náušnice majú tvar malých lodiek a sú vyrobené zo zlatých plieškov. Ich dĺžka je 2,2 cm. Momentálne sú uložené v Náprstkovom múzeu v Prahe2. Pre mezopotámske šperky bolo charakteristické to, že ich výrobcovia nekombinovali zlato a striebro vedľa seba a ak náhodou boli vedľa seba, vždy boli oddelené perlami z lapisu lazuli alebo karneolu. Na druhej strane kombinácia striebra a elektra bola oveľa obľúbenejšia. Najčastejšie sa využívala kombinácia farebne vyvážených spojení zlata a striebra s lapis lazuli s karneolom a achátom3. Okolo roku 2500 p. n. l sa objavujú prvé pokusy o granuláciu. Bola to stará úsporná a efektívna zlatnícka výzdobná technika. Spočívala v tom, že sa na zlatý alebo strieborný podklad- sa celoplošne alebo vo zvolenom vzore vyznačenom vopred pripevnia na predmet drobné zrniečka rovnakého tvaru.

Zrniečka sa pripravujú tak, že malé úlomky pliešku sa umiestnia na drevené uhlie a rozstavia sa. Povrchové napätie rozstaveného kovu ho stiahne do guličiek a tie sa prosievajú cez sitká. Tým sa tieto zrnká utriedia do rovnakého tvaru. Pri tomto tavení ma teplota veľkosť okolo 900 stupňov3. Ďalšou technikou, ktorú v Mezopotámii využívali na výrobu šperkov bola technika nazvaná filigrám. Táto technika sa zakladala na dokonalom zvládnutí výroby drôtu. Z hladkých drôtov (nitkový filigrám) alebo zo splietaných drôtov (retiazkový filigrám) sa ohýbaním a krútením a splietaním vytváral jemný vzor. Za najstarší doklad použitia tejto neobyčajnej techniky sa považujú zlaté artefakty z kráľovských hrobov v Uru ako napríklad pošva honosnej dýky a medailóny4.
Okolo roku 2500 sa objavujú na náhrdelníkoch mnohé kamene, ktoré sa predtým na šperkoch nenachádzali. Kamene ako jaspis, onyx, hamatit rozšírili škálu používaných kameňov.
V 2 tisícročí p. n. l sa zreteľne zdokonalila technika granulácie, pretože sa zdokonalili výrobné nástroje. Predovšetkým bola zavedená kruhová rezačka kameňa a spolu so starým trúbkovým vrtákom to umožnilo opracovávať podstatne tvrdšie kamene. Rozširuje sa aj nová ozdobná technika inkrustácia. Ide o vykladanie predmetov hmotou odlišného charakteru. Snažila sa zdôrazniť kontrast medzi farbami a to buď medzi studenou (mozaiky) alebo teplou (emaily) farbou. Ryhy a plochy, ktoré sa vopred vyhĺbili do hmoty vykladaného predmetu sa vyplnia ušľachtilými druhmi dreva, kameňa, jantáru alebo kovu4. Najznámejším náleziskom mezopotámskych šperkov je pravdepodobne hrob kráľovnej Pu Abi (Šub–Ad). Tento objavil archeológ Leonard Wooley. V jej hrobe sa našlo mnoho šperkov najmä perly zo zlata, striebra a karneolu, náušnice, prstene a náramky5. Najznámejšia je zlatá pokrývka hlavy kráľovnej Pu-Abi. Je vyrobená zo zlatých plieškov, ktoré majú tvar lístkov. Jedinečné pôsobia kvietky, ktoré boli pripevnené na zlatých plieškov. Okrem toho sa na tejto ozdobe hlavy nachádzali aj korálky z lapis lazuli6. Zrejme rovnako bohaté boli aj mužské hroby, ale boli vylúpené zlodejmi. Mezopotámské šperky patria k vrcholným dielam staroveku. Odzrkadľujú to, ako kultúrne bola vyspelá staroveká civilizácia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk