To veľké bola križiacka výprava. S vyhlásením križiackej výpravy prišiel nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, ktorý vyhlásil v roku 1188 na sneme v Mainzi svoje rozhodnutie prijať kríž: Boh to chce6! Dôvod vyhlásenia križiackej výpravy bol ten, že nový sultán Saladin vyhnal kresťanov zo Svätej zeme. Na túto výzvu ako prvý zareagoval sicílsky kráľ Viliam II., ktorý so skupinou svojich vojakov vyplával do Svätej zeme s cieľom oslobodiť ju od moslimov7. Vyhnaniu kresťanov predchádzalo prepadnutie moslimskej karavány Rainaldom zo Chatillonu, ktorý karavánu okradol a ľudí v nej povraždil. Saladin žiadal od kráľa Balduina IV. trest pre Rainalda. Ťažko chorý Balduin mu to sľúbil, ale proti Rainaldovi nič nezmohol. Nato Saladin zajal 1500 pútnikov a žiadal za ich výmenu vrátiť korisť, ale Rainald znova prepadol ďalšiu karavánu. To už nahnevalo aj dovtedy pokojného Saladina. Zmobilizoval veľké vojsko a kresťanov porazil pri Hattine v roku 1187. K zajatcom sa Saladin správal zdvorilo až na Rainalda, ktorému vlastnoručne odťal hlavu8. Takmer s istotou môžeme povedať, že nebyť Rainaldových násilností vo Svätej zemi by sa udržal, síce krehký, ale predsa mier medzi moslimmi a kresťanmi.
Na tak veľkú akciu akou bola križiacka výprava bolo treba zabezpečiť mnoho peňazí a materiálu, ktoré musel Richard v čo najkratšom čase zaobstarať. Mnoho peňazí čerpal s obrovskej pokladnice svojho otca, no napriek tomu to bolo málo, lebo Henrich II. dlhoval Filipovi Augustovi 24000 mariek, ktoré musel Richard vrátiť9. Desaťtisíc mariek dostal od škótskeho kráľa Viliama za poskytnutie nezávislosti Škótsku. Ďalších tritisíc mariek získal po smrti biskupa z Ely, ktorý v závete venoval Richardovi celý svoj majetok10. Richard myslel aj materiálnu časť výpravy a v pomerne v krátkej dobe sa mu podarilo získať tridsaťtri kvalitných lodí, ktoré boli len z Anglicka, pretože Normandia, Británia a Akvitánsko žiadali za lode peniaze12. Už na týchto prípravách vidieť ako bral Richard túto výpravu vážne a do Svätej zeme šiel len s jediným cieľom- oslobodiť Jeruzalem od pohanov. No napriek veľkej ochote bojovať za svätú vec, Richard by pravdepodobne nikdy nešiel do Svätej zeme bez svojho najväčšieho soka Filipa II. Augusta. Dobre vedel, že v jeho neprítomnosti by sa Filip snažil získať oblasti vo Francúzku, ktoré sú pod nadvládou Anglicka.
Preto sa Richard a Filip stretli na dvoch zasadaniach, kde sa až pri druhom stretnutí¨ dohodli a spolu prisahali, že počas výpravy si budú navzájom brániť majetky.