Okrem toho mal pre križiacku výpravu dodať päťsto mužov.
Izák mu to horko- ťažko sľúbil, ale po stretnutí s dobrodruhom menom Payern da Caiffa rýchlo upustil od dohody22. Utiekol do Konstancie a začal tam zhromažďovať vojsko.
Richard sa o tejto Izákovej vzbure dozvedel a vyslal na sever Cypru početnú armádu, ku ktorej sa pripojil aj Guido z Lusignanu. Táto armáda mala byť podľa Izákových plánov napádaná počas jej cesty v hornatom teréne, čiže Izák Komnenos chcel využiť niečo ako partizánsky spôsob boja. Richard, ako vynikajúci stratég dobre vedel, že Izáka môže poraziť len v otvorenom boji, pretože proti dobre ozbrojeným križiakom by nemala Izákova armáda šancu.
Medzitým prišla na Cyprus výprava pod vedením Droga de Merle a biskupa z Beauvais, ktorý vo Famaguste naliehavo prosili Richarda, aby sa urýchlene vydal na cestu do Akkonu23. V Akkone medzi križiakmi vypukli veľké nepokoje a obliehanie zastalo na mŕtvom bode. Filip odkázal Richardovi, že ak čo najskôr nepríde, opustí Svätú zem. Osud Akkonu visel na vlásku, pretože Saladin vytvoril veľké vojsko, s ktorým sa chystal dobyť posledné kresťanské pevnosti vo Svätej zemi.
Richard to dobre vedel, ale z Cypru nechcel odísť bez zajatia Izáka Komnenosa. Preto sa rýchlo poponáhľal do dediny Tremythos, kam Izák stiahol svoje jednotky v domnení, že vo vnútrozemí dopadnú boje v jeho prospech24. Ale Izákove vojsko bolo porazené už po krátkom boji a Izák sa konečne stal zajatcom Richarda. Izák a vzdal 1. júna 119025. Dobytie Cyprusu prinieslo pre Richarda bohatú korisť, pretože Izák Komnenos za dobu čo vládol na Cypre získal obrovskými daňami a rabovaním obchodníckych lodí veľký majetok, ktorý Richard nutne potreboval na zabezpečenie križiackej výpravy. Ešte pred odchodom do Akkonu poveril Richarda de Camvile a Roberta de Turnham dočasnou správou nad Cyprom.
Richard opustil Cyprus 5. júna 1191 a spolu s ním sa vydali na cestu do Akkonu jeho sestra Jana, Berengaria a aj zajatý Izák Komnenos.

Obliehanie Akkonu

Flotila dorazila do Akkonu 8. júna, kde ju vojaci privítali s nadšením. Filip v snahe pozdvihnúť náladu vojska sľúbil každému vojakovi mimoriadny žold tri zlaté bysantiny mesačne. Richard sa o tejto správe dozvedel a pretože nechcel byť horší panovník ako Filip ponúkol každému vojakovi štyri bysantiny26.
Prvé čo Richard urobil po príchode do Akkonu bolo, že poslal posla za Saladinom s návrhom o stretnutie medzi nimi. Napriek tomu, že to boli najväčší nepriatelia, obidvaja pociťovali navzájom medzi sebou veľkú úctu a rešpekt.