Toto stretnutie sa ale neuskutočnilo, pretože Richard dostal vysoké horúčky, ktoré ho pripútali na dlhší čas na lôžko.
Medzitým Filipovi inžinieri zostrojili obliehacie stroje, nazývané ,,zlý sused“ a ,,zlý bratranec“ slúžiace na rozbitie hrubých múrov Akkonu27. Kopali sa podzemné chodby, aby sa križiaci mohli dostať do mesta. Tieto všetky križiacke aktivity oslabovali mesto Akkon, v ktorom dochádzali vojakom zásoby a posádka mesta začal byť zúfalá. Preto z Akkonu v noci vyšiel posol, ktorý odovzdal Saladinovi odkaz, v ktorom ho prosil o pomoc. Saladin sa snažil pomôcť moslimskej posádke a preto naplánoval útok na tábor kresťanov na 5. júla, ale tento útok sa skončil veľmi neúspešne28. Arabskému kronikárovi Ibn-al-Athirovi sa o páde Akkonu nepísalo ľahko: ,,Saladin sa vrhol na tábor kresťanov, aby takto odviedol ich pozornosť. Bol to však márny pokus: kresťania sa postavili súčasne proti posádke i proti sultánovmu vojsku. Všetci moslimovia sa ocitli v zúfalej situácii, Saladin cválal z jednej strany na druhú a pobádal svojich bojovníkov. Nechýbalo veľa a bol by prenikol až do nepriateľského tábora, nakoniec ho však nepriateľská presila zahnala29
Posádka mesta sa nakoniec vzdala 12. júla. V meste museli nechať aj zvyšné zásoby a lode v prístave30. Križiaci žiadali za obyvateľov Akkonu výkupne 200 tisíc dinárov, čo bola obrovská suma. Ďalej žiadali prepustiť 1500 kresťanských zajatcov a vrátenie kríža, na ktorom zomrel Kristus31.Saladin musel vyhovieť kresťanom, pretože nechcel porušiť dohodu, ktorá bola prijatá síce bez jeho vedomia, ale v jeho mene32. Okrem toho sa Saladin zaručil, že vyplatí 10 tisíc mariek za markgrófa z Tyrus a 40 tisíc mariek za svojich ľudí.
Keď križiaci vtiahli do mesta nastala v ich radoch hádka kvôli deľbe ubytovania a vztyčovaniu kráľovských zástav. Filip sa nasťahoval do kláštora radu templárov a Richard do bývalého kráľovského paláca. Leopold Rakúsky vyhlásil seba za rovnoprávneho obom kráľom a usídlil sa vedľa Richardovho paláca a vztýčil tam svoju zástavu. To nahnevalo Richarda, ktorý hodil Leopoldovu zástavu do priekopy33. Tento incident znamenal, že si znepriatelil Leopolda Rakúskeho, ktorý Richarda neskoršie zajal počas spiatočnej cesty do Anglicka.
Počas týchto úspešných dní mal Richard možnosť zoznámiť sa s markgrófom Konradom de Montferrat. Richardovi sa musel tento odvážny a nepoddajný človek páčiť, lebo bol oveľa schopnejší ako Guido de Lusignan a mal taktiež aj viac majetkov. Dňa 22. júla Filip, ktorý sa snažil dosadiť na Jeruzalemský trón Konrada prekvapujúco oznámil, že sa rozhodol odísť do Francúzska. Dobre vedel, že by to jeho vojaci mohli zobrať ako zradu a preto uviedol ako príčinu odchodu pretrvávajúce choroby34.