Starec so šedivými vlasmi mal len jedno oko, dlhú bradu a klobúk stiahnutý do čela. Vedel sa premeniť na zviera. Mal zlatý náramok, ktorý mu ukuli škriatkovia. Náramok sa každých deväť dní zdeväťnásobil. Bol symbolom nevyčerpateľného bohatstva.
Odin bol boh múdrosti, čarov a víťazstiev. Vedel ochromiť nepriateľov alebo ich spraviť hluchými. Svojim mužom vedel vdýchnuť smrtiace odhodlanie, takže nepoznali strach. Vďaka tomu v bitkách víťazili. Tento krvilačný boh bol aj žiadostivý po vedomostiach. Obetoval jedno svoje oko, aby sa mohol napiť zo zázračnej studne múdrosti boha Mimira. Naučil sa používať aj vikinské písmo – runy.
Odin mal dva havrany: Hugina (Myseľ) a Munina (Pamäť), ktorým dal dar reči. Tieto vtáky mu prinášali správy o tom, čo sa deje vo svete. Jazdil na sivkovi Sleipnirovi s ôsmimi nohami, ktorý sa zrodil zo žrebca jedného obra a z Lokiho premeneného na kobylu.
Valkýry
Tieto nadpozemské bytosti mali mená ako Kričiaca a Zúrivá a boli Odinovými služobníčkami. Odlietali na bojové pole, odkiaľ v sedlách na koňoch odnášali padlých hrdinov. Preniesli ich po oblohe do ríše mŕtvych bojovníkov, kde spoznali nový život v blízkosti bohov.
Asgard
Bol sídlom bohov a bojovníkov. Vchádzalo sa doň stovkami brán, trámy boli z kopijí a štítov. Bojovníci odtiaľ vychádzali len vtedy, keď šli do boja. Veľká sieň bola Valhala. Sídlil v nej Odin.

Svet Vikingov
Niektoré barbarské kmene, ktoré v rokoch 350 – 550 podnikali nájazdy do Európy, sa usadili v Škandinávii. Okolo roku 700 žili ich potomkovia v Nórsku, Švédsku a Dánsku, kde sa venovali obchodovaniu a poľnohospodárstvu. Vytvorili účinný systém spravovania krajiny a spôsoby vlády. Príslušníci miestnych spoločenstiev sa stretávali na zhromaždeniach zvaných ,,ting“, kde hlasovaním riešili právne otázky a súdili zločincov (tí sa mohli stať otrokmi na roľníckych usadlostiach v Škandinávii alebo ich mohli predať do cudziny). Keďže počet obyvateľstva rástol, pôda už nestačila pre všetkých, a tak okolo roku 800 mnohí odvážlivci opúšťali domovy a hľadali nové územia. Útočili na pobrežia Británie, Írska a Francúzska. Vikingskí obchodníci podnikali dlhé plavby cez nezmapované moria, na ktorých objavili nové územia a otvorili nové obchodné trasy. Uskutočňovali dlhé obchodné, ale i dobyvačné plavby. Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou. Podnikali prvé známe plavby na Island, do Grónska a Severnej Ameriky. Ich bojovníci drancovali cudzie pobrežia – najmä Británie, Francúzska a severozápadnej Európy, kde sa potom mnohí usadili a stali sa roľníkmi či remeselníkmi.