Boli húževnatými roľníkmi, ktorým nepadlo zaťažko prepravovať na člnoch veľké koše so zeminou do močaristých oblastí, aby tam založili úrodné polia nazývané chinampas. Na takto vytvorené ostrovy pevnej pôdy (akési plávajúce záhrady) vysádzali stromy, aby spevnili zeminu. Okolo roku 1320 začali na jednom ostrove stavať mesto Tenochtitlan (Podľa aztéckej legendy dal boh vojny hlavným kňazom znamenie – orla sediaceho na kaktuse, ktorý im ukázal, kde majú mesto postaviť). Rozdelili ho na štyri štvrte, ktoré sa ešte ďalej delili na viaceré okrsky s vymedzenou plochou pre jednotlivé rodové spoločenstvá. Prvým vládcom v meste bol kňaz a kráľ Tenoch. Aby si Aztékovia ochránili nové sídlo pred nájazdmi, uzavreli dohody s mocnými vodcami okolitých, medzi sebou bojujúcich kmeňov, ba občas sa dali naverbovať za žoldnierov do ich vojska. Tenochtitlan pomaly vyrastal na obrovské hlavné mesto s vyše 250 000 obyvateľmi.
15. storočie – Vzostup ríše Aztékov
Aztékovia v Mexiku značne rozšírili svoju ríšu i hlavné mesto. Postavili neuveriteľné veľkolepé chrámy a paláce, ale stále viedli vojny so susednými národmi, aby mohli zajatcov používať pri náboženských obradoch ako živé obety. Aj preto ich okolité národy nenávideli.
Roku 1426 vytvoril aztécky vládca Itzcoatl spojenecký zväzok s dvoma susednými štátmi (Texcocom a Tlacopanom) a porazil ich mocných susedov Tapanekov. Dávno predtým však boli Aztékovia vládcami rozsiahlej ríše. Boli to zdatní obchodníci, ktorí mali vybudovanú sieť obchodných karaván ovládanú a riadenú cechom obchodníkov nazývaným ,,pochteca“. Postavili pyramídy, veľkolepé paláce a chrámy. Chrám v Tenochtitlane predstavoval absolútne centrum ríše a posvätné miesto – po vojnovej výprave sa tu konali obete, niekedy aj 20 000 (najmä zajatcov) za deň!
Roku 1500 mala Aztécka ríša vyše 10 miliónov obyvateľov a zaberala rozsiahle územie Mexika, z čoho väčšinu tvorili dobyté oblasti. Bojovníci boli rozdelení do vojenských rádov. Najprestížnejšie postavenie mali rytieri – bojovníci jaguárieho a orlieho rádu. Prví nosili jaguárie kože, druhí orlie perá a patrili medzi najvyššiu vrstvu spoločnosti.
Náboženský obrad
Aztékovia verili, že žijú vo svete ,,Piateho Slnka“ a že raz bude tento svet zničený. Aby oddialili príchod onoho zlého dňa, museli svojich bohov, ale najmä boha slnka Huitzilopochtliho každodenne uspokojovať a ,,kŕmiť“ živými obetami, aby neobrátil svoj hnev proti aztéckemu ľudu. Aztékovia mali také predstavy, že ľudské srdce je symbolom samého života a že bez ľudskej krvi by prestal fungovať celý vesmír.