Aztékovia a Inkovia

Aztécka mytológia
Kedysi dávno žili v Strednej Amerike viaceré národy. Jedným z nich boli aj Aztékovia, ktorí sa usadili na území dnešného Mexika a založili tu výnimočné civilizácie. Ich písmo kalendár a poznatky o hviezdach boli úzko späté s náboženstvom.
Aztékovia verili, že bohovia už viac ráz stvorili a zničili svet. Obávali sa, aby sa to nestalo znova, a tak robili všetko pre to, aby nezničili miesta, kde žili. Podľa nich len jedno jediné mohlo uspokojiť bohov: ľudská krv. Preto pri náboženských obradoch prinášali bohom ľudské obety.
Príroda a podnebie Strednej Ameriky prinášali tamojším obyvateľom mnohé prekvapenia. Zemetrasenia, suchá a záplavy mohli za okamih zničiť úrodu. Ľudia teda uctievali bohov, ktorí stelesňovali nevyspytateľné prírodné sily: boha dažďa, boha kukurice, ktorá bola základom ich stravy.
V 16. storočí objavili Strednú Ameriku španielski dobyvatelia. Obyvateľov tohto územia sa usilovali obrátiť na katolícku vieru. V tomto čase aztécka civilizácia zažívala najväčší rozkvet. Španieli zničili aztécke sväté knihy i umelecké diela. Preto mnohé záhady ostávajú nevysvetlené. Našťastie sa zachovali chrámy a sochy vytesané z kameňa.
Päť Sĺnk
Aztékovia verili, že pred stvorením sveta jestvoval svet už štyri razy. Každý z týchto svetov sa volal ,,Slnko“, tak ako ich posvätná hviezda. Svety stvorili a potom aj zničili bohovia. Aztékovia žili v strachu, že nespokojní bohovia by mohli zničiť aj piaty svet, ten, v ktorom žili.
Sváry medzi bohmi
Ometeotl bol mužský i ženský boh. On stvoril všetky veci. Dal život štyrom božstvám, ktoré začali bojovať o to, kto bude vládnuť svetu: Quetzalcoatl, Operený had, boh úrody, sa mohol premeniť na Ehecatla, boha vetra a životnej sily. Tezatlipoca, čo znamená Dymiace zrkadlo, dostal meno podľa zrkadla, v ktorom videl minulosť, prítomnosť i budúcnosti. Tlaloc bol boh plodnosti, stvoril dážď a vodu. Chalchiuhtlicue, Tlalocova manželka, bola bohyňou riek a bažín.
Štyri predchádzajúce svety
· Prvému svetu vládol Tezcatlipoca. Po 676 rokoch sa jeho brat Quetzalcoatl rozhodol, že prevezme moc: hodil brata Tezcatlipocu do mora, premenil sa na obrovského jaguára, zožral obrov a ľudí, čo vtedy žili na Zemi, a privodil koniec sveta.
· Druhému svetu vládol Quetzalcoatl. Tezcatlipoca mu prichystal odvetu: rozpútal veternú smršť, ktorá zmietla ľudí a premenila ich na opice.
· Pánom tretieho sveta bol Tlaloc.

Quetzalcoatl však tento svet zničil ohnivým dažďom, ktorý možno znamenal sopečný výbuch.
· Štvrtému svetu vládla Chalchiuhtlicue. Svet zničila potopa, ktorá zaliala aj najvyššie vrchy, a ľudia sa premenili na ryby.
Quetzalcoatl a Tezcatlipoca sa nakoniec udobrili. Spoločne stvorili oblohu a Zem. Obloha však zostala prázdna, bez slnka. A tak sa bohovia zhromaždili v Teotihuacáne, aby spomedzi seba vybrali nového boha Slnka. Kto chcel prevziať túto úlohu, musel sa hodiť do ohňa a zahynúť, aby sa potom znova narodil v podobe Slnka. Najprv sa sebavedome postavil zoči – voči ohňu Tecuciztecatl, avšak pred vysokými plameňmi stratil odvahu. Na rad prišiel skromnejší boh Nanahuatzin. Bez váhania sa vrhol do ohňa. Premenil sa na Slnko a dostal meno Tonatiuh. Zbabelý Tecuciztecatl sa stal Mesiacom.
Slnko a Mesiac síce už boli na oblohe, ale nepohybovali sa. Žiara a horúčava boli na nevydržanie. Tonatiuh povedal bohom: ,,Nezačnem sa pohybovať dovtedy, kým sa neobetujete na moju počesť.“ Bohov to pobúrilo, no napokon súhlasili. Quetzalcoatl vytrhol srdcia ostatným bohom a Slnko začalo svoju každodennú púť po oblohe. Preto Aztékovia prinášali bohom ľudské obety: verili, že len vtedy bude Slnko pokračovať vo svojej ceste.
Kukurica
Keď zanikol štvrtý svet, ľudia sa premenili na ryby. Quetzalcoatl zostúpil do podsvetia, aby tam pozbieral rybie kosti a znova z nich stvoril ľudí. Mictlantecuhtlimu, vládcovi tohto miesta sa to však nepáčilo. Prichystal Quetzalcoatlovi množstvo nástrah, aby mu tento úmysel prekazil. Quetzalcoatl napokon spadol do priekopy, v ktorej sa beleli kosti. Podarilo sa mu odniesť ich bohyni matke Cihuacoatl. Tá ich rozdrvila a zmiešala s krvou bohov: tak vzniklo nové ľudstvo.
Bohovia museli vyriešiť ešte jeden problém: ako uživiť nové ľudstvo? Quetzalcoatl zbadal mravca, ako si nesie na chrbte zrnko kukurice. A tak sa premenil na mravca a nasledoval ho, aby zistil, odkiaľ zrnko pochádza. Dostal sa až do vnútra vrchu Tonacepetl, do jaskyne so zásobami a vzal si za priehrštie kukuričných zŕn. Nanahuatzin, ktorý ešte nebol Slnkom, rozčesol vrch napoly a bohovia vetra rozptýlili zrná po svete. Tak ľudia začali pestovať kukuricu. Tento mýtus objasňuje, ako sa kukurica stala základnou potravou v tejto oblasti sveta. Kukuricu uctievali Indiáni ako božstvo a bola predmetom ich kultov.

Aztékovia zakladajú Tenochtitlan
Aztékovia boli pôvodne kočovný kmeň, ktorý prišiel na Mexickú plošinu v 13. storočí. Usadili sa na močaristom ostrove v južnej časti jazera Texcoco.

Boli húževnatými roľníkmi, ktorým nepadlo zaťažko prepravovať na člnoch veľké koše so zeminou do močaristých oblastí, aby tam založili úrodné polia nazývané chinampas. Na takto vytvorené ostrovy pevnej pôdy (akési plávajúce záhrady) vysádzali stromy, aby spevnili zeminu. Okolo roku 1320 začali na jednom ostrove stavať mesto Tenochtitlan (Podľa aztéckej legendy dal boh vojny hlavným kňazom znamenie – orla sediaceho na kaktuse, ktorý im ukázal, kde majú mesto postaviť). Rozdelili ho na štyri štvrte, ktoré sa ešte ďalej delili na viaceré okrsky s vymedzenou plochou pre jednotlivé rodové spoločenstvá. Prvým vládcom v meste bol kňaz a kráľ Tenoch. Aby si Aztékovia ochránili nové sídlo pred nájazdmi, uzavreli dohody s mocnými vodcami okolitých, medzi sebou bojujúcich kmeňov, ba občas sa dali naverbovať za žoldnierov do ich vojska. Tenochtitlan pomaly vyrastal na obrovské hlavné mesto s vyše 250 000 obyvateľmi.
15. storočie – Vzostup ríše Aztékov
Aztékovia v Mexiku značne rozšírili svoju ríšu i hlavné mesto. Postavili neuveriteľné veľkolepé chrámy a paláce, ale stále viedli vojny so susednými národmi, aby mohli zajatcov používať pri náboženských obradoch ako živé obety. Aj preto ich okolité národy nenávideli.
Roku 1426 vytvoril aztécky vládca Itzcoatl spojenecký zväzok s dvoma susednými štátmi (Texcocom a Tlacopanom) a porazil ich mocných susedov Tapanekov. Dávno predtým však boli Aztékovia vládcami rozsiahlej ríše. Boli to zdatní obchodníci, ktorí mali vybudovanú sieť obchodných karaván ovládanú a riadenú cechom obchodníkov nazývaným ,,pochteca“. Postavili pyramídy, veľkolepé paláce a chrámy. Chrám v Tenochtitlane predstavoval absolútne centrum ríše a posvätné miesto – po vojnovej výprave sa tu konali obete, niekedy aj 20 000 (najmä zajatcov) za deň!
Roku 1500 mala Aztécka ríša vyše 10 miliónov obyvateľov a zaberala rozsiahle územie Mexika, z čoho väčšinu tvorili dobyté oblasti. Bojovníci boli rozdelení do vojenských rádov. Najprestížnejšie postavenie mali rytieri – bojovníci jaguárieho a orlieho rádu. Prví nosili jaguárie kože, druhí orlie perá a patrili medzi najvyššiu vrstvu spoločnosti.
Náboženský obrad
Aztékovia verili, že žijú vo svete ,,Piateho Slnka“ a že raz bude tento svet zničený. Aby oddialili príchod onoho zlého dňa, museli svojich bohov, ale najmä boha slnka Huitzilopochtliho každodenne uspokojovať a ,,kŕmiť“ živými obetami, aby neobrátil svoj hnev proti aztéckemu ľudu. Aztékovia mali také predstavy, že ľudské srdce je symbolom samého života a že bez ľudskej krvi by prestal fungovať celý vesmír.

Krv vraj obsahovala vzácny druh nektáru – chalchiuhuatl – ktorý museli bezpodmienečne zabezpečiť práve pre Huitzilopochtliho. Ľudské srdcia a krv zháňali bojovníci. Ich ustavičné útoky na susedné národy, aby získali ďalšie obete pre nenásytného boha, sa považovali za vec cti. Celú ríšu budovali pre neho.
Bojovníci
Boli rozdelení do vojenských rádov. Najprestížnejšie postavenie mali rytieri – bojovníci jaguárieho a orlieho rádu. Prví nosili jaguárie kože, druhí orlie perá a patrili medzi najvyššiu vrstvu spoločnosti. Bohatstvo Aztékov pochádzalo z poplatkov (tribútu) od podrobených národov. Do Tenochtitlanu prinášali nosiči z podrobených miest látky, kukurica, keramiku a luxusné tovary, s ktorými potom obchodovali na štyroch veľkých trhoch. Úradníci zhotovovali zoznamy všetkých poplatkov obrazovým písmom. Ak niektorý z podmanených národov odmietol odovzdať poplatky, Aztékovia mu vyhlásili vojnu.
Vyrábali šperky z tyrkysov, perál, mušlí a vtáčích pier. Používali aj polodrahokamy obsidián a jadeit. 1519 – Zánik ríše Aztékov
Keď sa na oblohe nad Tenochtitlanom objavila kométa, aztécki astrológovia ju vykladali ako znamenie budúcich rozbrojov a nešťastia.
Hernando Cortés (1485-1547), španielsky vojak a objaviteľ, opustil vo februári 1519 Kubu a zamieril do Mexika. Sprevádzala ho malá družina asi 500 ozbrojených mužov. Do aztéckeho hlavného mesta dorazili v novembri. Keď Cortés očarený pohľadom na obrovské mesto s palácmi, chrámami a širokými ulicami vstupoval do mesta, aztéckeho panovníka Moctezumu práve prinášali na nosidlách, aby privítali Španielov. Moctezuma prijal návštevníkov s kráľovskými poctami, ale Cortés ho z túžby po jeho bohatstve uväznil a stovky príslušníkov aztéckej šľachty vyvraždil. So svojimi mužmi rozvrátil ríšu. Španieli domorodcov mučili, zabíjali alebo zotročovali. Mnohých skosili choroby, ktoré sem Španieli doniesli a proti ktorým Aztékovia nemali obranné látky(napríklad kiahne). Šokovaní zostávajúci vodcovia Aztékov sa v Cortésovej neprítomnosti pokúsili roku 1520 zorganizovať vzburu. Zabili mnoho Španielov, ale Cortésovi sa podarilo obrátiť susedné národy proti Aztékom. S ich pomocou Moctezumu zabil, Tenochtitlan zničil a sám sa stal guvernérom Mexika.

INKOVIA

koniec 14. storočia – Viracocha vládcom Inkov
V 12. storočí časť pôvodných amerických obyvateľov zostúpila z peruánskych vrchov a usadila sa v údolí Cuzco. Boli to roľníci a remeselníci, spomedzi ktorých sa čoskoro vyčlenila dynastia vládcov. Každý z nich mal titul sapay inka čiže jediný vládca. Okolo roku 1390 zaujal miesto sapay inku Hatun Tupac.

Prijal meno najvyššieho inkského božstva Viracocha Inka a stal sa prvým panovníkom ríše Inkov. Do svojho panstva zahrnul niektoré zo susedných krajín a svoju moc posilnil aj dohodami s miestnymi mocnými vládcami. Najvýznamnejšie postavenie v správe krajiny, armáde a medzi kňazmi obsadili členovia jeho rodiny alebo prívrženci, ktorých kontroloval. On a jeho potomkovia boli považovaní za žijúcich bohov: všetci sa im museli hlboko klaňať, nesmeli mať na nohách obuv a na chrbte niesli náklad na znak svojho nízkeho postavenia.
Oblečenie Inkov vyjadrovalo ich spoločenské postavenie. Sarpay inka nosil najjemnejšie látky vyšívané zlatom a pokryté pestrým perím tropických vtákov.
Na poli pracovali muži aj ženy. V skalnatom teréne nosili sandále s podrážkou pripevnenou k nohe povrazom.
Hlavnú zložku ich potravy tvorili zemiaky. Ich prebytky ukladali do zmrznutého snehu pre prípad hladu. Niektoré mali aj vyše 500 rokov.
Pri obchodovaní s okolitými krajinami používali ako dopravný prostriedok lamy.
Ovládali tretinu juhoamerického kontinentu.
15. storočie – Ríša Inkov
Roku 1430 napadli Inkov nepriatelia zo susedného štátu a zaútočili aj na hlavné mesto Cuzco. Starý vládca Viracocha Inka zveril obranu ríše svojmu synovi Pachacuti Inka Yupanquimu. Ten útočníkov vytlačil a v nasledujúcich troch desaťročiach zreformoval štátnu správu ríše a prebudoval a rozšíril Cuzco. Pachacuti a jeho následníci rozšírili územie ríše o rozsiahle oblasti dnešného Chile, Bolívie a Ekvádoru. Ríša Inkov mala veľmi dobre rozvinutú správu krajiny. V spoločenskej hierarchii najvyššie stál vládca – sapay inka – ktorý z vojenskej a úradníckej šľachty menoval správcov jednotlivých provincií. Centrálne organizovaná správa ríše riadila výstavbu nových miest a sledovala využitie prírodných zdrojov. Dokonca aj umenie a keramika sa podriaďovali jednotnému typu vzorov diktovaných z Cuzca.
Hoci Inkovia nevynašli koleso, inkskí vládcovia ovládali rozľahlé dŕžavy pomocou rozsiahlej, asi 30 000 km dlhej ceste siete, často vo veľmi neprístupnom teréne. Stredisko ríše bolo v úzkom spojení s provinčným a miestnymi úradníkmi cez poslov. Na trase každej cesty boli vo vzdialenosti asi 2,5 km vybudované malé poštové stanice. V nich čakali poslovia, aby mohli od kolegov prevziať a ďalej niesť správy, inštrukcie, oznamy. Poslovia museli byť skvelí bežci, schopní za jeden deň dopraviť rozkaz do vzdialenosti 250 km.
Vládcovia Inkov sa považovali za nesmrteľných a po pozemskej smrti sa ich telá mumifikovali.

Na všetkých dôležitých obradoch sa okrem žijúceho vládcu ,,zúčastňovali“ aj jeho mumifikovaní predkovia. Mŕtvi sa často pochovávali s predmetmi zo zlata. Zlaté pero bolo pravdepodobne súčasťou slávnostnej ozdoby hlavy.
Inkovia vedeli každý dostupný kúsok úrodnej pôdy v horskom teréne využiť na hospodárske účely. Na strmých svahoch stavali terasy a pomocou dômyselného systému ich z horských bystrín zavlažovali tak, aby na nich mohli zberať úrodu i chovať domáce zvieratá. Takto mohli zásobovať aj obyvateľov miest.
Ženy tkali krásne látky so zložitými vzormi, v ktorých málokedy chýbal jaguár či puma. Vlnu im poskytovali horské zvieratá, ktoré chovali na tento účel (lamy vikuňa a huanako).
Kipu
Inkovia nepoznali písmo. Informácie, ako číselné údaje, zoznamy, či záznamy o historických udalostiach, uchovávali na kipu – dlhých spletených povrázkoch s uzlíkmi. Povrázky boli sfarbené podľa typu informácie. Tvar uzlíkov a ich množstvo označovali čísla. Umiestnenie uzlíkov poskytovalo zase podrobné údaje, ktoré tak mohli byť veľmi presné. Znalci kipu (,,pisári“) museli vedieť správne vysvetliť všetky ,,zauzlíkované“ údaje, ako napríklad počet obyvateľov, bojovníkov, množstvo úrody zlata a možno aj astronomické a magické údaje. 1532 – Pád ríše Inkov
Vládca Inkov Huayana Capac zomrel roku 1525. Jeho synovia bojovali medzi sebou o následníctvo a roku ho získal Atahualpa. Po ceste na korunováciu v Cuzcu prepadlo jeho sprievod 168 rytierov v brnení na koňoch, ktorých viedol španielsky conquistador Francisco Pizzaro. Vojaci väčšiu časť sprievodu zabili a Atahualpu zajali s tým, že ho prepustia, až zaplatí obrovské výkupné. Atahualpa im teda ponúkol obrovskú miestnosť naplnenú zlatom a striebrom, ale Španieli ho napriek tomu vierolomne uškrtili. Jeho smrť znamenala zánik veľkej ríše Inkov.

Zdroje:

dejiny sveta, história ľudstva, mytológie -