Obraz vznikol ku koncu umelcovho pobytu a patrí k jeho vrcholným dielam a je potvrdené signatúrou.

Pozornosť si zasluhujú aj dvojice diel a to je portrét historika Dr. Johanesa Cuspiniana a rektorova podobizeň Johana Stephana Reusse so ženou. Lucas ho namaľoval z trištvrťového pohľadu v strede krajiny, ruky má položené na otvorenej knižke, ktorú má na kolenách a s pohľadom upretým do diaľky, ako by rozmýšľal nad textom knihy. O zjednotení portrétovaného sa pokúšali umelci dlho, ale až Lucasovi sa podarilo postavu úplne začleniť do krajiny. Reussov pohľad je z jednej strany orámovaný osamelým holým stromom a na druhej je skupina hustých listnáčov, nad nimi sa však tiahnú priesvitné, jasné mraky. Jeho pohľad sa stráca v pozadí krajiny a jej zasnežených hôr. Prepojenosť medzi krajinou a postavou je v akejsi tlmenej lyrickosti. Opakom je portrét jeho manželky, na ktorom sú krajiny spojené, lenže postava je natočená doľava, takže oba obrazy spolu tvoria dyptych. Môžem spomenúť drevorezbu Adoráciu Ježišovho srdca, ktorú Lucas predviedol v roku 1505 na základe starého alegorického námetu Kristovej lásky k ľudstvu. Vyznačuje sa vyváženou symetrickou kompozíciou s výraznými obrysovými líniami a nemá skorší idylický ráz. Náznaky, ktoré sa tu prejavili sa neskôr ukazujú v jeho maľbách. Príkladom je oltár sv. Kataríny z roku 1506. Ústredný obraz napodobňuje sväticu kľačiacu a pokorne sa modliacu. Oči upína k nebu. Oblečená je moderne, podľa poslednej módy, obklopená davom, ktorého rozostúpenie je problematické a zmätené. Pozornosť priťahujú dve osoby: kat, ktorý je vysoký, vzpriamený a chytá meč, aby mohol vykonať rozsudok. Na ľavom okraji je vyberane oblečené páža, v ktorého tvári vidieť ľahostajnosť. Krajina zohráva podradnú úlohu, chýba tu súlad a jednota. Obraz naznačuje kritickosť obdobia autorovho života.

V Torgavskom oltári z roku 1509 a Kurfirstovom oltári opäť vidieť vyrovnanejšiu, klasickejšiu kompozíciu a prehľadnejším priestorom, ktorému zodpovedá aj vzťah postáv. Je tu mnoho detailov a charachteristických čŕt .
Cit pre priestor, vyváženosť kompozície, práca s farbou, bezpečne vedená línia dokazujú znalosť holandského aj talianskeho štýlu. Z tejto doby pochádza mnoho drevorezov napr. Wittenberská kniha svätých a Cyklus pašií.

Cranach pracoval celkom nezávisle na biblických textoch, používal farebnú drevorezba po prvý krát aj rezbu s meďou.

Mal rád Venušu a Kupida a znázorňoval ich v rôznych aktoch a tak obraz Venuša a Kupido zachytáva Amora, ako vyberá med z plastov a pritom sa mu žihadlo zabodlo do prstu - „tak je to aj s nami, čo sa ženieme za rozkošou, ktorá nám prináša bolesť a škodu“. Venuša je tu štíhla a jej zmyselnosť ešte zvýrazňujú vyberané šperky a priehľadný závoj .
Sv. Mária Magdaléna so schránkou na parfém pripomína svojim prepychovým oblečením a strojeným postavením figurínu z hracích kariet a spolu s krajinou tvorí lyrický kontrapunkt, kde je náboženskosť prekrytá profánnosťou.
Venuša, sa vyznačuje dievčenskou, skoro detskou postavou, útlym, pružným telom, malými prsiami, dlhým krkom, ktorý zdobí provokatívne náhrdelník a zatiaľ čo jej hlava je zdobená nádherným klobúkom. Priesvitný závoj, ktorý ju zahaľuje iba zdôrazňuje jej nahotu a pohľad jej očí naznačuje, že si je toho všetkého plne vedomá. Krajina v pozadí je realistická. Venušina postava je dôrazne, dráždivo manieristická.
Jarná nymfa, naznačuje, že nymfa vyrazila na lov, lov ľudského srdca. Priehľadný pruh hodvábu skôr priťahuje pozornosť k jej lonu, akoby ho zakrýval. Je provokačne ozdobená šperkami. Zmyselne položená na zamatovom plášti a spánok akoby predstierala. Natiahla sa pred nami, akoby bola, alebo tvorila súčasť krajiny. Latinský názov vľavo hore pripomína, že je to nymfa u posvätnej studne, takže to nie je svätý obraz. Jej posvätnú driemotu nemáme rušiť. K láske podľa Cranacha máme pristupovať po špičkách. Okolo nymfy je krajina plná symbolov. Tajomná jaskyňa v skale akoby tvarovo pripomínala pohlavnú túžba a jej stred, lono ženy. Za skalou sa však čulo obchoduje, bojuje.
Cranachove ženské akty sú útle, štíhle a často zahalené do priesvitného závoja, ktorý však zväčšuje zmyselnosť. Hranica medzi svetským a posvätným býva neurčitá, a autorove osoby majú ráz antických. Práve vďaka týmto dielam ho obľubovali jeho bohatý mecenáši.

Patril k dôverným priateľom Martina Luthera a tiež ho aj portrétoval. Luther bol kmotrom umelcovej dcéry Anny a Cranach zas žiadal jeho menom o ruku Kathariny Borovej a išiel mu potom svedka. Okrem toho sa v roku 1526 Lutherovi ponúkol, že bude kmotrom jeho prvého dieťaťa. Prvý Lutherov portrét vyryl Cranach do medi už v roku 1520 a neskôr jeho druhý portrét, teraz z profilu a z baretom doktora filozofie. O niečo neskôr urobil drevorezbou. Tretí Lutherov portrét známi pod názvom Luther ako Junker Jorg. Luther je tu zobrazený ako rytier v zhode s prestrojením a falošným menom. V Cranachovej dielni vznikli tiež ilustrácie k Augustovému testamentu a zároveň zahájili predaj Lutherovho prekladu Nového zákona.

V tesnej spolupráci s M.

Lutherom a Melanchtonom namaľoval Cranach množstvo retáblov v duchu reformácie, menovite pre kaplnku v Desave a v Ditenbergu. Retábl vo Witenbergu bol vysvätený 1547 a skladá sa z ôsmych dosiek rozdelených do dvoch skupín, kde každá veľký ústredný obraz, dve postranné krídla a predeľ. Tematika znázorňuje nový cirkevný reformný program. Znázornený mal byť krst ako nevyhnutná podmienka prijatia do kresťanskej obce a prijímanie ako uskutočnenie jednoty s Kristom a spoveď ako nevyhnutná príprava k prijatiu eucharistie. Predeľ zobrazuje evanjelium, stred je tvorený ukrižovaním a vľavo je skupina veriacich a vpravo stojí Luther na kazateľni a prstom ukazuje na ukrižovaného. Retábl znamená vyznanie viery, úplne vybočujúci z doterajších tradícii. V tomto diele vystupujú hlavný predstavitelia reformácie, vtedy ešte živý: Melanchton krstí dieťa, Bugenhagen je pod symbolickým kľúčom a Luther káže z kazateľne.
Pozadie oboch krídel aj predeľ tvorí kamenná stena a len ústredný obraz ma v pozadí krajinu. Uzavretý oval, v ktorom je obrad sa otvára iba smerom ku Kristovi ktorý ako čašník v zreteľnej narážke na prijímanie napĺňa kalich, ktorý drží apoštol s podobizňou M. Luthera. Výjavy na prednej strane oltára doplňujú obrazy na zadnej strane znázorňujúce cirkev ako obec všetkých veriacich. Vytvoril množstvo dvorských portrétov a zaradujeme tu Fridricha Múdreho z rokov 1519 – 1520, Princezná Katarína Saská z roku 1514 mladý Princ Moric Saský z roku 1526.
Ešte väčší dopad mali jednoduché portréty mešťanov ako napríklad Lutherovích rodičov Hansa a Margarétu.
Cranachov osud je úzko prepojený s politickým dianím doby a jeho postavením na Kurfirstovom dvore. Lucas Cranach v roku 1553 zomrel. Cranachova dielna si udržala svoj význam v Sasku až do smrti L. Cranacha mladšieho v roku 1586.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk