Prerušili dočasne svoje územné spory a boje o dedičstvo a v bitke pri Las Navas de Tolosa v roku 1212 zjednotené kresťanské vojsko porazilo maurské vojenské sily Almohadov. Tak v 13. storočí zostala pod vládou islamských feudálov prakticky iba Granada. Tieto dobyvačné boje niesli zo sebou určité pokrokové rysy, predovšetkým v Kastílií, ktorá hrala vedúcu úlohu v reconquiste. Kastílski feudálny páni museli tlmiť svoje úsilie pri znevoľňovaní roľníkov. Preto kastílski roľníci neboli natoľko spútaní nevoľníckymi pomermi, ako napr. roľníci v tej istej dobe vo Francúzsku a v Nemecku. Za reconquisty sa triedne zloženie vo feudálnych štátoch kresťanskej časti Pyrenejského polostrova zmenil. Predovšetkým rady nižšej šľachty sa silno rozrástli. Na pôde odňatej maurským feudálom sa usadili kastílski roľníci, ktorí vytvorili slobodné obce. Feudáli totiž získali roľníkov pre vojny aj sľubom slobodného sťahovania, pochádza z Leonu z roku 1215. Na konci 13. storočia mohli roľníci uzavrieť sobáše bez panského súhlasu a ich dávky v naturáliách, alebo peniazoch museli byť stanovené písomne. Na vidieku zostalo pomerne početné maurské obyvateľstvo, ktorého práva boli dobyvateľmi rešpektované. To sa týkalo aj slobodných mohamedánov. Na druhej strane právne dokumenty tejto doby ukazujú, že islamský zajatci upadli do ťažkého nevoľníctva. Aragónsky roľníci nedosiahli vo svojich právach takých úspechov ako kastílski. Hlavne v Katalánsku boli feudálne dávky a služby nevoľníkov také neúmerné, že súčasníci ich pomenovali „ zlé zvyky“. Zlé zvyky dali feudálom mnoho práv, ktoré na nevoľníkov ťažko doliehali, napr. poddaný nemohli opustiť pôdu bez výkupného. Aj keď výkupné nebolo vysoké nemohla si ho väčšina nevoľníkov dovoliť za celý svoj pracovný život, čo svedčí o chudobe katalánskych roľníkov. Súčasne sa v predošlých arabských mestách vyvíjala početná trieda remeselníkov a kupcov, ktorá sa od feudálnej vrchnosti úplne oslobodila. Vytvorili sa slobodné mestské komúny, ktoré vydávali svoje vlastné zákony a vykonávali súdnu moc. Politický význam miest sa prejavil vo dvoch inštitúciách a to tzv. hermandades kde sa organizovalo mestské obyvateľstvo. Boli to pôvodne organizácie namierené proti feudálnej šľachte a neskôr proti všetkým čo ohrozovali nezávislosť miest. Hermandades boli interpretované aj ako obranné zväzy proti Maurom, ktorých hlavnou úlohou bolo vyhnanie cudzieho nepriateľa zo zeme. Hermandades neboli iba v tých mestách, ktoré ležali v blízkosti maurských oblasti, ale existovali vo všetkých mestách polostrova. Ich hlavná funkcia spočívala v ochrane získaných mestských práv a ich ozbrojené sily chránili život a majetok mešťanov.