Alfonso Henriques mal na severe príležitosť oslabiť autoritu kastílsko- leonskej koruny intervenciu v Galícii, na juhu trvala vojna proti moslimom. Alfonso Henriques najprv využil povstanie galícijských šľachticoch, spojil sa s nimi proti svojmu bratrancovi a vtrhol do Galície a porazil kastilsko-leonské vojska. V tom okamihu ale zaútočili Arabi na hrad v Leirii. Alfonso Henriques musel podpísať s bratrancom 4.6.1137 mier v Tuy. Potom sa už mohol sústrediť na juh. S veľkými arabskými silami sa stretol 25.6.1139 v bitke u Orique. Portugalci zvíťazili a cesta na juh bola otvorená. Alfonso Henriques mohol opäť sústrediť sily na sever. V roku 1140 sa zhromaždila šľachta a Alfonsa Henriquesa zvolila za kráľa. Hodnosť by prirodzene platila až po uznaní kastílsko-leonského suveréna. Alfonso Henriques opäť napadol Galíciu a naproti tomu Alfonso VII zamieril do Portugalska. Na planine pri Valdeevezu sa chystala bitka, ale krvavému predstaveniu zabránili poslovia arcibiskupa z Bragy, ktorý prinútili veliteľov aby sa dohodli na prímerí. Definitívne mierové jednania zahájili bratranci v roku 1143 v Zamore. Alfonz VII tu uznal titul svojho portugalského príbuzného, čo znamenalo zásadné portugalské víťazstvo. Prvýkrát sa na mape kresťanskej Európy objavuje portugalské kráľovstvo. Alfonso Henriques úprimnosti svojho príbuzného nedôveroval a preto sa rozhodol uzavrieť akt vazalstva k svätému stolci, uzatvorený v roku 1144. V tomto akte bolo Portugalsko uznané ako špecifická politická jednotka. Kráľovský titul bol portugalským panovníkom priznaný až dňa 23.5.1179 bulou pápeža Alexandra III. Môžeme povedať, že Portugalský štát sa tvoril za nepretržitej vojny proti moslimom a Kastílii. Neoceniteľnú pomoc svojmu vládcovi poskytli predovšetkým mešťania. Alfonso Henriques začal uvedomelú politiku podpory tejto spoločenskej vrstvy, ktorá panovníka potrebovala ako štít proti násiliu privilegovanej šľachty a vysokému kléru. K rozvoji zeme prispievala aj cirkev. Alfonso Henriques podporil status svojho štatu zriadením arcibiskupstva v Braze spojení diecéz Braga, Porto, Coimbra. Udeľoval cirkvi bohaté donácie a výhodné privilégia. Syn Alfonsa Henriquesa Sancho I.(1185-1211) cieľavedome budoval základňu pre ďalšie vojny. Vytvoril a ustálil sídelné strediska vybavené súdnou pravo mocou a podnecoval kolonizáciu zo zahraničia. Preto dostal prívlastok Osidľovateľ. Pre túto politiku využil aj židov, ktorý utekali pred prenasledovaním z oblasti osadenými moslimami. Vo vzťahu s cirkvou panovník neuspel: keď biskup z Porta protestoval proti tomu, že jeho mešťania dostali príliš veľké privilégia.