referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Agnesa
Sobota, 16. novembra 2019
Sedem divov sveta
Dátum pridania: 10.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hieu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 457
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
Cesta za siedmimi divmi sveta vedie totiž nielen do ďalekých krajín, ale hlavne do ďalekých čias. Nie je to len vyšliapaná turistická trasa, ale je to aj úžasná cesta, ktorou nás sprevádzajú knihy. Sedem divov sveta sa považuje, takmer doslovne vo všetkých náučných slovníkoch, za diela, ktoré svojou technikou alebo umeleckou veľkoleposťou budili obdiv staroveku. Sú to:

- egyptské pyramídy
- visuté záhrady Semiramidine v Babylone
- Artemidin chrám v Efeze
- Diova socha v Olympii
- Mauzóleum v Halakarnasse
- Rhodský Kolos
- maják na ostrove Faros

V dôkladnejších knihách býva ešte poznámka, že tieto diela takto zoradil a podrobne opopísal Filón. Celým menom sa volal Filón Byzantský. Narodil sa v Byzante. Jeho presný dátum narodenia a úmrtia zostane záhadou aj v dnešnej dobe. Vie sa, že žil pred vládou Konštantína Veľkého (306 – 337 n. l.) a teda pred prenesením cisárskeho sídla z Ríma do Byzancie. So stopercentnou istotou vieme len to, že sa pod jeho menom zachovala asi dvanásťstránková knižka O siedmich divoch sveta. Z tejto malej knižky sa dočítame, že ani jedno z popísaných siedmich divov na vlastné oči nevidel. Písal len to čo mu druhí rozprávali. Mnohí si ho mýlia s iným Filónom, taktiež Byzantským, ktorý žil v 2.storočí pred n. l. Bol to matematik a konštruktér vojnových strojov. Jasno do toho vniesol až v 19. storočí Švajčiar J. C. Orelli, ktorý prvý raz vydal Filónovu knižku tlačou (1816). Filón Byzanský, teda ten pravý, vo svojej knihe skôr zveličuje a vychvaľuje, než verne opisuje. Preto sa treba obrátiť na presné spisy, ktoré tu zanechali“ Hérodotes, Strabónus, Diodórus, Plinius st., Pausanus a niektorí iní antickí autori.


Pyramídy v Egypte

Práve pyramídy sú jediným zo siedmich divov sveta, ktoré nezničila príroda, ani čas. Dnes ich ľudia môžu vidieť a v srdciach sa vrátiť do slávnych čias Egypta, do čias faraónov. Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom. V Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.
Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Sedem divov sveta SOŠ 2.9528 11575 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9586 824 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9433 1619 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9115 1370 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9141 1613 slov
Sedem divov sveta SOŠ 2.9237 1453 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9509 9108 slov
Sedem divov sveta GYM 2.9336 1217 slov
Sedem divov sveta 2.9621 1365 slov
Sedem divov sveta 2.9688 1970 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.