Školské reformy Márie Terézie na Slovensku

Mária Terézia po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Začala s reformou trnavskej univerzity a so zakladaním odborných škôl. K podstatnejším zmenám došlo r. 1762 konštituovaním učiteľského štúdia, a to aj pre potreby protestantov a v r. 1769 zriadením lekárskej fakulty.
Novým študijným poriadkom, podpísaným 4. novembra 1770 sa trnavská univerzita stala štátnou kráľovskou univerzitou. V dôsledku tejto zmeny došlo aj k ďalším organizačným zmenám: filologická fakulta sa premenila na akademické (univerzitné) gymnázium; právnická fakulta prešla úplne pod právomoc rektora; lekárska fakulta sa organizovala podľa viedenskej, štúdium na nej trvalo päť rokov, kým na iných fakultách zväčša tri.
I napriek tomu, že panovníčka zreformovanú univerzitu vybavila novými dotáciami, zabezpečila finančné prostriedky aj pre platy civilných profesorov, v roku 1777 ju preložila do Budína.
Druhú jezuitskú univerzitu v Košiciach tereziánska reforma nepostihla v takej miere, pretvorila sa na kráľovskú akadémiu. V Banskej Štiavnici sa už v 1. polovici 18. storočia vyvinula prechodná inštitúcia výchovy banských odborníkov, z ktorej vznikla v roku 1737 banská škola. Dekrétom zo 14. apríla 1770 M. Terézia povýšila túto školu, po zriadení ďalších katedier teoretických predmetov, na Banskú akadémiu. Štúdium sa predĺžilo na tri roky a prednášalo sa na nej aj lesníctvo a podvojné účtovníctvo.
V Senci sa na podnet kancelára grófa F. Eszterházyho založila M. Terézia v r. 1763 Collegium oeconomicum. Collegium malo pripravovať vedúcich úradníkov v štátnej správe, zememeračov, ekonómov a správcov veľkostatkov. Vyučovanie zverila piaristom. Štúdium bolo trojročné a prijímali naň absolventov filozofie. Škola v júni 1776 zhorela a už sa neobnovila.


RATIO EDUCATIONIS

Mária Terézia schválila 2. augusta 1777 predložený elaborát ako osobitnú štátnu normu pre Uhorsko: Ratio educationis publicae totiusgue rei litterarie per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas, tomus I. Vindobonae 1777. (Sústava verejnej výchovy a všetkého školstva v uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách, zv. I., Viedeň 1777.)
Ratio obsahuje jednotnú školskú sústavu od národných škôl po univerzitu. Obsahuje okrem organizácie školstva, študijný a disciplinárny poriadok, normy pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu a administratívne predpisy.

Podľa neho má byť cieľom výchovy občan, mimoriadna pozornosť sa venuje telesnej výchove. Ratio ale nevymedzilo školopovinnosť. Až Jozef II. uzákonil (1788) obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a vytýčil aj sankcie. Ratio educationis vytyčuje vyučovacie ciele a obsah vzdelávania utilitaristicky, so zreteľom na potreby zamestnania jednotlivých spoločenských tried. Rozdeľuje školy na ľudové a latinské. Ľudové sa delia na štyri typy: 1. Ľš na dedinách pre roľníkov 1 uči, 2. Ľš v mestečkách pre remeselníkov 2 uči, 3. Ľš v mestách pre remesel. a obch. 3 uči, 4. Ľš vzorné alebo normálky v sídlach dištriktov, kde sa vzdel. aj učit. Ľš.
Latinské rozdeľuje do troch stupňov: 1. Gramatické školy (I.-III. triedy), 2. stupeň, dve humanitné triedy, kt. s 1. st. tvorili gymnázium, 3. st. tvorili akadémie.
Univerzitným štúdiom sa Ratio nezaoberá podrobne, lebo reforma tohto štúdia sa uskutočnila už skôr.