V tretom stave totiž bolo takmer dva krát toľko členov ako v prvom a druhom stave a malo by prísť k mnohým radikálnym zmenám. Po zamietnutí všetkých návrhov tretieho stavu sa premenoval na Národné zhromaždenie. Po niekoľkých napätých týždňoch dal kráľ príkaz prvým dvom stavom, aby sa pripojili k Národnému zhromaždeniu. Nato si kráľ uvedomil, že sa mu situácia vymkla s rúk a tak dal povolať štyri pluky na ochranu Paríža. Spôsobilo to, že masy Parížanov začali hromadne skladovať zbrane a strelný prach. Hneď jak sa obyčajní ľudia dozvedeli, že sa obrovské množstvo strelného prachu preváža do pevnostného väzenia Bastily, zaútočili naň a dobili. Výročie 14. Júla 1789 sa dodnes uctieva ako štátny sviatok.

Nadšenie z dosiahnutia zjednotenia národa a z politickej zmeny teraz nabralo nové rozmery. Kráľ sa už nemohol spoliehať na silu svojich jednotiek a tak prijal rolu konštitučného panovníka, donúteného k spolupráci na dobu, kým Zhromaždenie vytvorí nový politický a sociálny rád. Ďalšie udalosti to len urýchľovali. Medzi ľudom začali vznikať obrovské nepokoje a panika, známe ako „Veľký strach“. 4. Augusta 1789 vydalo Národné zhromaždenie zákon, ktorý zrušil všetky feudálne práva, čím prvý krát v dejinách oslobodil roľnícke obyvateľstvo. Štát dostal modernú podobu. Národné zhromaždenie vydalo Deklaráciu základných práv človeka a občana. Tým sformovalo základné myšlienky revolúcie. Každý človek sa stal občanom , ktorý je oprávnený podieľať sa na riadení spoločnosti. Mnoho urodzených, ktorý nesúhlasili s novým smerom odišli po páde Bastily do vyhnanstva, pričom pôsobenie týchto „émigrés“ posilnilo rastúce obavy európskych vládcov, ktorí sa obávali revolúcie. Báli sa totiž, že by mohla revolúcia preniknúť aj do ich zemí a prinútiť poddaných aby sympatizovali s Ludvíkom XVI.
Ludvíkov pravý postoj k revolúcii bol odhalení vtedy, keď bol odhalený, ako sa spolu s rodinou snaží dostať za hranice. Bol zastavený u Varennes a poslaný späť do Paríža, ale jeho akcia osudne podkopala konštitučnú monarchiu. V tomto okamžiku sa začali udalosti rýchlo odvíjať. V Apríly 1792 vypukla vojna medzi Francúzskom, Rakúskom a Pruskom. V Auguste zaútočil dav Parížanov na palác Tuilerie a kráľ bol zajatý. V Septembri vyvolali úspechy nepriateľských vojsk paniku medzi parížskym ľudom, ktorý v zápalu hľadania zradcov znovu otvoril väzenie a mnoho ľudí pozabíjal. Fanatizmus spolu s podozrením začal vytvárať veľmi dusnú atmosféru v krajine. Ľud sa začal búriť a zabíjal stále viac „zradcov“ a bol vynájdený nový vynález- gilotína.