V roku 1789 bolo Francúzsko najmocnejším štátom na európskom kontinente. Túto pozíciu si držalo takmer 150 rokov a to vďaka úrodnej pôde, početnosti obyvateľstva a množstvom prírodných zdrojov. V 18. storočí sa rozrástol francúzsky priemysel, vytvorila sa mocná stredná trieda a umenie s vedou rozkvitali.
Avšak francúzsky pokrok a prosperita boli nebezpečne nestále a neisté. V mnoho ohľadoch zostavalo Francúzsko stredovekou spoločnosťou, kde rad rôznych regionálnych praktik, právnych predpisov a obmedzení brzdil ekonomický rozvoj. Stále tu prevládali feudálne privilégia, takže napríklad roľník mal právo mlieť svoje obilie len v mlyne svojho pána, alebo musel vykonávať nútené práce pri údržbe miestnych ciest. Šľachta pôsobila ako nadradená kasta. V situácii moci a korupcie nemala nádej ani vláda, ani právo. Postavenie si mohli kúpiť všetci, čo na to mali financie. Túto skutočnosť si obyčajní obyvatelia uvedomovali, hlavne vďaka spisovateľom, ako boli napríklad Voltaire a Didelot. Snažili sa presvedčovať ľudí, že zmena je nevyhnutná.
Zvlášť kritické boli roky 1788-1789. Boli to roky keď štát bol zmietaný neustálymi politickými aférami a na krajinu doľahol hladomor. Ale ani táto situácia nemusela rozpútať revolúciu. Udalosti nakoniec vyvrcholili po bankrote kráľovskej vlády. Francúzsky králi totiž živili rozsiahlu armádu a námorníctvo. V tomto období si to králi nemohli dovoliť, rástli im dlhy a tak za vlády Ludvíka XVI. (1774-1793) sa situácia stala neudržateľnou. Niekoľko členov vlády sa snažilo kráľovské finančné hospodárstvo zreformovať, ale bolo im to znemožnené šľachtou.
Nakoniec, keď sa chýlilo k najkritickejšiemu obdobiu, Ludvík XVI. pristúpil k neobvyklému kroku a dal zvolať Generálne stavy. Bolo to takmer zapomenuté volené zhromaždenie, ktoré bolo najviac podobné parlamentu. Ľudia boli rozdelení do troch stavov. Prvé dva stavy tvorila šľachta a duchovenstvo. Tretí stav zahrňoval zbytok obyvateľstva.

Generálne stavy sa stretli 5. Mája 1789 v kráľovskom paláci vo Versailles, 18 kilometrov od Paríža. Kráľ Ludvík dúfal, že akékoľvek hlasovanie skrachuje, pretože šľachta s duchovenstvom určite prehlasuje tretí stav, dvoch proti jednému. Tretí stav zložení z prevažne strednej vzdelanej triedy trval na tom, že hlasovanie v Generálnych stavoch by sa malo robiť tak, že sa stretnú všetky stavy spoločne a budú hlasovať podľa počtu hláv. To znamená prostou väčšinou všetkých členov.