Colbert svojou činnosťou podporoval Ľudovítove vojenské dobrodružstvá, aj keď z dlhodobého hľadiska nemohol ani on kryť všetky obrovské výdaje. V tomto slúžil Ľudovítovi vynikajúci minister vojny Louvois spoločne so skvelými generálmi. Mnohé z Ľudovítových vojen boli dôsledkom komplikovaných právnych nárokov a boli podporované francúzskou armádou. Takzvaná devolučná vojna vypukla kvôli nároku na španielske Holandsko, o ktoré si nárokoval menom svojej španielskej manželky. Troj-aliancia Anglicko, Holandsko a Švédsko jeho úspechy predsa len trochu pribrzdila, ale Ľudovít získal Lille, Tournai a ďalšie kľúčové hraničné mestá. V roku 1672 sa pomstil Holandsku tým, že prezieravo podplatil jeho partnerov a aliancii. Ostatné mocnosti prešli na stranu Holanďanov, a keď bol v roku 1678 uzavretý mier, najviac tým zase utrpelo Španielsko. Francúzsko získalo časť Flanderska a Franche Comté na východnej hranici a ďalšie územia v Holandsku. V ďalšej fáze obrátil Ľudovít svoju pozornosť na Nemecko, zriadil francúzske súdy, ktorým predniesol svoje nároky a vynútil si na nich konečné verdikty, ktoré boli úplne pochopiteľne v plne v jeho prospech. Tak boli do Francúzska začlenené mestá ako Strassburg, Mety (Metz) a ďalšie hraničné mestá. Po ďalšom vojenskom ťažení v španielskom Holandsku dosiahol Ľudovít XIV. vrchol svojej moci. Jeho politická agresia bola taká silná, až sa zdalo, že ostatné európske štáty nie sú schopné sa proti nej postaviť. No postupne ich k sebe začal navzájom pripútavať strach z Francúzska. A Ľudovítova náboženská politika upevnila postoj protestantských mocností. Pravdepodobne pod vplyvom svojej druhej zbožnej manželky pani de Maintenon. Najprv kruto potlačil hugenotov (francúzski protestanti)a nakoniec podpísal zrušenie takzvaného nantského ediktu, ktorým im bola zaručená tolerancia vyznania. Mnohí z nich boli donútení konvertovať ku katolizmu, ale o mnoho viac ich utieklo zo zeme. A pretože hugenoti boli značne podnikaví, hospodárske straty, ktoré Francúzsko ich odchodom utrpelo boli veľké. V roku 1688 Ľudovítove vojská vtrhli do palatinátu v Nemecku. Ale potom sa zreformovala európska aliancia, aby spoločnými silami čelila francúzskej rozpínavosti.
Vo vojne s augsburskou ligou (Anglicko, nemecké zeme, Holandsko, Španielsko, Švédsko) v rokoch 1689 – 1697 prekážala francúzska armáda svoje kvality, ale osem rokov bojov neprinieslo žiadny zreteľný výsledok a Francúzsko týmito bojmi značne utrpelo.
Dokonca ešte hrôzostrašnejší konflikt prepukol behom ďalších štyroch rokov.