Keď mal kráľ Ľudovít XIV. deväť rokov, začal mať nezmieriteľný odpor voči Parížu a jeho obyvateľom. Roku 1648 sa mladý kráľ stal rukojemníkom davu, ktorý vtrhol do jeho sídla v Louvri. Až keď v nasledujúcom roku nebol obnovený mier, musel vytrpieť mnoho ústrkov. Ľudovít na túto skúsenosť nikdy nezabudol, nikdy neodpustil tým, ktorých nazýval "parížskou zberbou". Na trón nastúpil v roku 1643 ako štvorročný po svojom otcovi Ľudovítovi XIII. Jeho matka Anna Rakúska sa stala regentkou a hlavným ministrom kardinál Jules Mazarin. Roku 1660 sa oženil so španielskou princeznou Máriou Teréziou a o rok neskôr, po Mazarinovej smrti, prevzal správu krajiny a začal dlhé obdobie osobnej vlády. Na začiatku 60. rokov 17. storočia sa rozhodol navždy opustiť Paríž a prebudovať skromný lovecký zámoček vo Versailles, asi 18 km na juhozápad od hlavného mesta, na veľkolepý palác. Na toto miesto mal priaznivé spomienky z detstva, a tak odmietol námietky svojich dvoranov, že nemá "náležitý pôvab". Rozhodol sa vytvoriť z neho stred svojho sveta a sídlo symbolizujúce jeho ambície rozšíriť vplyv a územie Francúzska. Ľudovít veril, že ako kráľ má Bohom dané právo uplatňovať absolútnu moc nad svojimi poddanými, a pokúsil sa dostať pod svoju kontrolu každú stránku života francúzskeho národa - vrátane správania sa na kráľovskom dvore, verejných prác, armády a chodu manufaktúr. Nepovažoval za potrebné zvolať generálne stavy - orgán, ktorý mal kráľovi radiť v politických záležitostiach - a väčšinou ignoroval rozhodnutia Parlamentu (súdneho dvora), radšej sa spoliehal na úzky okruh skúsených ministrov a radcov. Aj keď mal Ľudovít v rukách neobmedzenú moc, vybral si k sebe schopných ministrov. Jean Baptiste Colbert dal do poriadku stav kráľovskej pokladnice, vehementne presadzoval zavedenie nových priemyselných odborov (priemysel je preferovaný pred poľnohospodárstvom. Z tejto podmienky vyplýva Colbertova zvýšená aktivita v oblasti priemyslu. Budoval manufaktúry a podporoval priemyselné podniky, odstraňoval prekážky pre obchod a rozširoval obchodné cesty, dosiahol zjednotenie merných a mincových systémov) a propagoval merkantilizmus (čo najviac tovaru vyvážať a čo naviac privážať – na privážaný tovar sa dalo veľké clo + štát má vlastniť vzácne kovy(zlato, striebro) a nesmie ich vyvážať. Bol to práve on, kto postavil Francúzsku neporaziteľné loďstvo.