V Európe súperilo o moc niekoľko panovníckych rodov, krutá tridsaťročná vojna, turecká expanzia a náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi.
Túto situáciu riešil barok (16.-18.str),ako myšlienkové a umelecké hnutie šíriace sa z Talianska a Španielska do celej Európy. Cirkev sa snaží si obhájiť a upevniť svoje postavenie po časoch rozkolov. Ako zmýšľanie ľudí, tak i umenie sa nesie v duchu mysticizmu (príklon k Bohu) a expresívnosti (citovosť). Ľudia pokladajú za nádej Boha, už nie svoj rozum. Podrytá platnosť náboženských právd sa dočkala vítaného návratu. Kostoly prestali byť miestom, často individuálnych meditácií a rozjímania, ale vystriedali ich priestranné siene bez stĺpov, určené na kázne a spoločné modlitby. V umení sa začala presadzovať dynamika. Takéto vlniace sa steny vyvolali iluzívnosť, ktorá mala svojim nadpozemským dojmom očariť a prilákať ľudí. Charakteristické je honosné prezdobovanie, svetelné efekty, pompéznosť a výrazne skrútené tvary, na protest voči renesancii, kde sa uplatňoval štýl vertikál- horizontál. Heslom baroka sa stalo:„Vanitas vanitatum omnia vanitatum" („Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť")

1.2.vznik renesancie z hľadiska politickej a hospodárskej situácie
Po páde rímskeho impéria si obyvatelia Talianska museli vytrpieť tlak mnohých cudzincov bažiacich po pokladoch, ktoré severské krajiny nemali. Navyše Taliani vždy prízvukovali rozdiely od zúrivých ,,barbarov za Alpami“1. Paradoxom Talianskych dejín stredoveku a renesancie je, že krajina hospodársky rozkvitala s chaotickým politickým pozadím. Pravdepodobne hospodársky blahobyt spolu s politickými rozpormi vyvolali rozvoj renesančnej civilizácie v Taliansku, podmienky však boli v každom meste iné a okolnosti sa menili počas celého obdobia. Nemožno presne povedať, závisela tvorba výtvarných diel na veľkom bohatstve talianskych patrónov a do akej miery ju stimulovala politická a sociálna rivalita. V tomto období bolo Taliansko natoľko bohaté, ž ho nemožno ani porovnať so severom, lebo taliansky obchodníci mali najbližšie k východným zdrojom prepychového tovaru, ako korenie a hodváb. Je pravda, že nové morské cesty na Východ v 15. str., objavenie Ameriky (zlato a striebro do španielskeho kráľovstva) ovplyvnili talianske hospodárstvo, no plné dôsledky sa prejavujú až v 17. str. Od 14-16. str. ostávajú Taliani bankármi Európy a ovládajú kontinentálny obchod s prepychovým tovarom vďaka koncentrácie bohatých a rozvinutých miest ako boli Janov, Miláno, Neapol, Benátky, Bologna, Florencia, Perugia, Pisa a hlavne Rím. Politická nejednotnosť spočívala v nedostatku zjednocujúcej autority.