Veľká časť talianska patrila formálne cisárom Svätej ríše rímskej nemeckého národa, ale týmto vladárom sa nikdy nepodarilo naozaj účinne ovládnuť celý polostrov (úsilie o nadvládu často narážalo na odpor pápežov). Napriek k nepriateľskému postoju k inonárodnej nadvláde sa im nepodarilo vypudiť cudzie živly prenikajúce alpskými prechodmi. V 15. str. došlo k akejsi prestávke v cudzích vpádoch, lebo Francúzsko bolo zaneprázdnené vojnami s Anglickom a nemeckých cisárov ustavične oslabovali vlastní poddaní. Talianske kniežatá vyvinuli sústavu diplomacie založenej na silnej a v mnohých smeroch civilizovanej nechuti viesť veľké vojny. Hromadenie bohatstva viedli ku koncentrácii rozličných stredísk výtvarného umenia. Bohatstvo znamenalo moc a tak ho vystavovali na obdiv kde sa len dalo, čím sa veľký taliansky vladári stávali aj mecenášmi umenia. Boli to najpriaznivejšie podmienky na vývoj umenia.
Šokom sa stal vpád Karola VIII v 1494 a nemecké vyplienenie Ríma v 1527. Konsolidáciou Francúzskej monarchie za Ľudovíta XI a spevnenie moci Habsburgovcov za Maximiliána sa končí tzv. zlatý vek Talianov- renesancia. 1.3. renesancia na slovensku a v čechách
Na Slovensko prichádza renesancia už za rozkvetu neskorej gotiky v r. 1492 a asi do roku 1538 je označovaná za skorú alebo ranú. Po nej, približne do roku 1580 nastupuje vrcholná renesancia, a zbytok storočia a začiatok nasledujúceho, až do r. 1620, vyplňuje neskorá renesancia, presiaknutá manierizmom. Celú tú dobu sa však vyskytujú gotické prvky rôzneho druhu a povahy, ktoré z časti prežívajú a z časti sa používajú úmyselne.
Sprostredkovateľmi slohu sú Vlaši - Taliani, ktorí nenachádzajú obživu vo svojej vlasti a putujú na sever, za Alpy. Početné skupiny majstrov stavbárov a kamenárov sa usadzujú hlavne v Čechách, ale aj na Slovensku, prijímajú tu meštianstvo a v niektorých mestách vytvárajú celé kolónie (v Prahe: Vlašská kaplnka, Vlašská ulica a na nej Vlašská nemocnica) a zakrátko sa i v tvorbe prispôsobujú domácemu prostrediu, a naopak zase miestni umelci sa priučujú od nich. Stavebná tvorba je orientovaná skôr na saskú renesanciu, ktorá nepoužíva sgrafito a dáva prednosť kamenným architektonickým článkom na členenie štítov (typické sú oblé drieky stĺpov- stavby v Benešove, Jáchymov), ďalej veľmi dekoratívne portály.
Neskorá renesancia je tiež ovplyvnená Saskom a ako som už spomínala je spojovaná s manierizmom.








2.kapitola: architektúra

2.1.