referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Estera
Pondelok, 12. apríla 2021
Renesancia (seminárna práca)
Dátum pridania: 11.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: donalda
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 497
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 38.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 63m 30s
Pomalé čítanie: 95m 15s
 

znaky slohu
-Vychádza z antických vzorov, prelína rímsku architektúru s gréckym systémom zvislej podpory – stĺpov a vodorovného prekladu, tvoreného vlysom a rímsou, ďalej z rímskeho staviteľstva- pilier, oblúk a klenbu, pričom sa tieto prvky niekedy navzájom kombinujú. -Stĺporadie, ktoré používa, sa riadi podľa tzv. klasickej nadriadenosti- od najjednoduchších a najhmotnejších dole k najdekoratívnejším a najrozsiahlejším smerom hore. Toto pravidlo je najviac vidieť na arkádach, pričom do prízemia sa niekedy miesto stĺpu stavia hranolový pilier. Podľa tejto nadriadenosti nasledujú jednotlivé rady v poradí: dórsky, iónsky a korintský. Oproti klasickým vzorom sú stĺpy vrcholnej renesancie miesto povrchového zvislého vrúbkovania, hladké. -Stavby pôsobia staticky kľudným dojmom vďaka vrstveniu vodorovných poschodí, len niekedy oddelených rímsami a tento dojem zosiluje atika, typicky zakončený článok nad hlavnou rímsou, používaná miesto tradičných štítov a občas kryjúca opačný skon strechy s žľabom uprostred. -Fasáda je plošná, členenie nedodáva stene architektonická plastickosť, ale buď maľba (časté a najjednoduchšie bývajú šedé, vzácne červené alebo žlté obdĺžníky), alebo sgrafita, obvykle napodobňujúca diamantový rez. Dvoj- farebnosť sa dosahuje buď tak, že tenká vrchná vrstva svetlej omietky sa za vlhka preškrabuje na tmavú spodnú tmavú vrstvu (opačnému prípadu sa hovorí obrátené sgrafito), alebo tiež tým, že povrch zostáva hladký a poškriabané časti v jednofarebnej omietke sa zanedlho zvýraznia pôsobením poveternosti. Pri maľbe sa okrem pestrofarebnosti používa tzv. chiarosuro, maľba obmedzeným počtom farieb (napr. biela, pieskovo-žltá a okrová, alebo biela, svetlo-šedá a tmavošedá), kde výsledok pôsobí dojmom reliéfu.
-Ďalším prínosom renesancie je balustráda so stĺpikmi v tvare koliek, objavujúca sa v parapete arkád, voľná i poloreliéfna v atikách, na kazateľniciach, v zábradlí schodištia i v iluzívnom prevedení so sgrafitom na fasádach. -Klenby- najobľúbenejšie sú krížové a valené s lunetami, ale používajú sa klenby kláštorné, zrkadlové, neckové a vzácnejšie aj kupoly. Pre hrany klenieb sú charakteristické ostré hrebienky, väčšinou z omietky, ale v rannej dobe z tehelných tvaroviek a teda širšie a kombinované v priesečníkoch so svorkami. Po roku 1600 vystriedali hrebienky ploché lišty. -Ornamentálnosť- prípadne geometrická štukatúra je novým prvkom, čerpaná opäť z antickej doby. Niekedy ju nahrádzajú terakotové reliéfy. Figurálne kompozície často vysokého reliéfneho prevedenia spodobňujú alegórie i celé výjavy z antických dejín, bájí, ale aj z biblie. -Pre interiér sú príznačné trámové a v zámkoch ešte tabuľové maľované stropy.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Coleová A.: Renesancia, (3.zväzok z edície Umenie z blízka), 2.vyd.,Refekt, Bratislava, 2000, Fučíková E.: Rudolfínska krezba, Praha, Odeon, 1986, Fučíková E., Bukovinská B., Muchka I.: Umnení na dvore Rudolfa II, Aventinum, Praha, 1991, Janáček J.: Ženy české renesance, (edice Spirála), Československý spisovatel, Praha, 1977, Martindale A., preložil Fridrichovský M.,Renesancia, Pallas, Bratislava, 1971, str. 8, Neuman J.: Rudolfínska Praha, Praha, Pressfoto, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/5, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/6, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/7, Tatran, Bratislava, 1984, Savický N.: Renesance jako zmena kódu, (edice stred), Prostor, Praha, 1998
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.