U prvých sa na stenu medzi susednými trámami maľujú pestré ovocné a kvetinové fejtóny, vytvárajúce po obvode miestnosti girlandy s vlajúcimi stužkami.
-V skratke by sa dali zhrnúť hlavné znaky takto: priestrannosť, svetlosť(vďaka veľkým oknám), súmernosť, oblý oblúk, kupola, átrium(vnútorný dvor, fontány, parky), arkády, používanie perspektívy. kláštory a kostoly
Kostolov oproti gotike vzniká iba veľmi málo, pretože jednak predchádzajúce storočie ich zanechalo hojné množstvo, no jednak v období renesancie mala cirkev mnoho problémov a rozkolov a tak sa výstavbe nových božích chrámov nevenovala (ešte k tomu v slohu, ktorého myšlienky nadraďujú človeka nad samotného Boha). Zakladajú sa pohrebné kostoly mimo hradby, ďalej prosté bratské zbory a do existujúcich kostolov sa vstavajú bočné spevácke a rečnícke tribúny. Novostavby sa silne pridržiavajú gotickej tradícií v polygonálnom presbytériu, často aj s opornými piliermi. Vo vysokých štíhlych oknách sa bežne používajú klenbové obrazy, neraz sieťové, tvorené kamennými alebo aspoň s omietkou napodobňujúcimi rebrami. Skutočne renesančné pôdorysy ako elipsa, alebo pretiahnutý mnohouholník a príslušné priestorové typy sa objavujú až na samom sklonku. Pokiaľ ide o interiér, typicky renesančnými prvkami sú štíty, niekedy aj lunetová rímsa a veže. Tie mávajú v niektorých oblastiach horné poschodia osemboké, v iných končia tupou atikou a pri väčších vežiach mestských kostolov vrchné poschodie obtáčajú kamenné arkády, alebo len železné zábradlie kryté zvrchu presahom malebnej strechovej helmy. Zachovali aj drevené kostoly. (Zvonice s bohato členenými atikami sa početne vyskytujú na kostoloch na Spiši)

2.3. hrady, zámky a paláce
Hrady, ktoré stoja na skalách buď úplne opúšťajú, alebo sa stávajú sídlom úradníkov správy panstiev. Ak však priliehajú k mestám, modernizujú sa prestavbami, rozširujú novostavbami palácov a hospodárskymi a správnymi budovami na predhradí. Staré gotické veže sa aspoň zvyšujú a obohacujú prvkami renesančného štýlu. Takéto zámky sa stávajú obľúbenými obydliami feudálov. Hlavnou požiadavkou už nieje obranyschopnosť, ale komfort. V najrozvinutejšej forme vychádzajú zámky z talianskej schémy- štyri krídla obklopujú nádvorie, do ktorého sa otvárajú arkádami lodžie, sprostredkovávajúce komunikáciu do jednotlivých miestností, ktoré v tej dobe nemajú pevne stanovené určenie. Nárožia často spevňujú rizality, skôr iba výtvarne pripomínajúce opevňovacie prvky. Jednoduchšie a menšie zámky tvoria pôdorys trojkrídlový (podkova, alebo veľké L), poprípade iba jednokrídlový pričom arkádové lodžie nahradzuje chodba. Obdobou zámku je mestské- obvykle dočasné, alebo sezónne sídlo šľachtica –palác.