referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Streda, 14. apríla 2021
Renesancia (seminárna práca)
Dátum pridania: 11.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: donalda
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 497
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 38.1
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 63m 30s
Pomalé čítanie: 95m 15s
 

U prvých sa na stenu medzi susednými trámami maľujú pestré ovocné a kvetinové fejtóny, vytvárajúce po obvode miestnosti girlandy s vlajúcimi stužkami.
-V skratke by sa dali zhrnúť hlavné znaky takto: priestrannosť, svetlosť(vďaka veľkým oknám), súmernosť, oblý oblúk, kupola, átrium(vnútorný dvor, fontány, parky), arkády, používanie perspektívy. kláštory a kostoly
Kostolov oproti gotike vzniká iba veľmi málo, pretože jednak predchádzajúce storočie ich zanechalo hojné množstvo, no jednak v období renesancie mala cirkev mnoho problémov a rozkolov a tak sa výstavbe nových božích chrámov nevenovala (ešte k tomu v slohu, ktorého myšlienky nadraďujú človeka nad samotného Boha). Zakladajú sa pohrebné kostoly mimo hradby, ďalej prosté bratské zbory a do existujúcich kostolov sa vstavajú bočné spevácke a rečnícke tribúny. Novostavby sa silne pridržiavajú gotickej tradícií v polygonálnom presbytériu, často aj s opornými piliermi. Vo vysokých štíhlych oknách sa bežne používajú klenbové obrazy, neraz sieťové, tvorené kamennými alebo aspoň s omietkou napodobňujúcimi rebrami. Skutočne renesančné pôdorysy ako elipsa, alebo pretiahnutý mnohouholník a príslušné priestorové typy sa objavujú až na samom sklonku. Pokiaľ ide o interiér, typicky renesančnými prvkami sú štíty, niekedy aj lunetová rímsa a veže. Tie mávajú v niektorých oblastiach horné poschodia osemboké, v iných končia tupou atikou a pri väčších vežiach mestských kostolov vrchné poschodie obtáčajú kamenné arkády, alebo len železné zábradlie kryté zvrchu presahom malebnej strechovej helmy. Zachovali aj drevené kostoly. (Zvonice s bohato členenými atikami sa početne vyskytujú na kostoloch na Spiši)

2.3. hrady, zámky a paláce
Hrady, ktoré stoja na skalách buď úplne opúšťajú, alebo sa stávajú sídlom úradníkov správy panstiev. Ak však priliehajú k mestám, modernizujú sa prestavbami, rozširujú novostavbami palácov a hospodárskymi a správnymi budovami na predhradí. Staré gotické veže sa aspoň zvyšujú a obohacujú prvkami renesančného štýlu. Takéto zámky sa stávajú obľúbenými obydliami feudálov. Hlavnou požiadavkou už nieje obranyschopnosť, ale komfort. V najrozvinutejšej forme vychádzajú zámky z talianskej schémy- štyri krídla obklopujú nádvorie, do ktorého sa otvárajú arkádami lodžie, sprostredkovávajúce komunikáciu do jednotlivých miestností, ktoré v tej dobe nemajú pevne stanovené určenie. Nárožia často spevňujú rizality, skôr iba výtvarne pripomínajúce opevňovacie prvky. Jednoduchšie a menšie zámky tvoria pôdorys trojkrídlový (podkova, alebo veľké L), poprípade iba jednokrídlový pričom arkádové lodžie nahradzuje chodba. Obdobou zámku je mestské- obvykle dočasné, alebo sezónne sídlo šľachtica –palác.
 
späť späť   5  |  6  |   7  |  8  |  9  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Coleová A.: Renesancia, (3.zväzok z edície Umenie z blízka), 2.vyd.,Refekt, Bratislava, 2000, Fučíková E.: Rudolfínska krezba, Praha, Odeon, 1986, Fučíková E., Bukovinská B., Muchka I.: Umnení na dvore Rudolfa II, Aventinum, Praha, 1991, Janáček J.: Ženy české renesance, (edice Spirála), Československý spisovatel, Praha, 1977, Martindale A., preložil Fridrichovský M.,Renesancia, Pallas, Bratislava, 1971, str. 8, Neuman J.: Rudolfínska Praha, Praha, Pressfoto, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/5, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/6, Tatran, Bratislava, 1984, Pijoan J.: Dejiny umenia/7, Tatran, Bratislava, 1984, Savický N.: Renesance jako zmena kódu, (edice stred), Prostor, Praha, 1998
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.