Mestské paláce (pokiaľ to priestor dovoľuje) si rovnako ako zámky , zakladajú na geometricky riešených záhradách a ornamentálne vysádzanými a strihanými priestormi. K vybaveniu patria okrem fontán, záhrad a sadov aj letné terasy, jazdiarne a ihriská pre loptové hry vtedajšej renesančnej spoločnosti. Sídla drobnej vidieckej šľachty sa od menších zámkov líšia jednoduchosťou. Hlavne na hladkej fasáde, ktorú pokrývajú sgrafita. Vnútri na prízemí, alebo niekedy aj na poschodiach bývajú miestnosti s rebríkovými klenbami. Dnes ich nájdeme často premaľované, zbavené erbov hospodárskych dvoroch, niekedy zmenené na sýpku, alebo na navonok nenápadný obytný dom. U niektorých býva v ohradení steny aj bašta. 2.4. ranná renesancia
Štúdium architektúry doviedol renesančných architektov ku klasicizmu. Najvýznamnejším architektom rannej renesancie bol Brunelleschi Filippo (1377-1446), ktorý najprv inklinoval aj k sochárstvo, no neskôr ho úplne zavesil na klinec a svoje schopnosti sústredil len na architektúru. Bol tvorcom architektúry neobyčajných výtvarných kvalít, svoje technické schopnosti najvýraznejšie prejavil pri stavbe dvojplášťovej kupoly hlavného florentského dómu Santa Maria del Fiore, neobyčajných rozmerov, vyvolávajúcej už v tej dobe veľký obdiv. Svojský architektonický systém uplatnil v stavbe florentského sirotinca (Ospedale dei Innocenti), kostola San Lorenzo, baziliky San Spirito, kaplnky rodiny Pazzovcov pri kostole Santa Croce.
Jeho uznávaným súčasníkom bol aj Leon Battista Alberti.

vrcholná renesancia

V tomto období sa ako génius prejavil Michelangelo Buonarroti (1475-1564). Italský sochár, maliar, architekt a básnik; vedľa Leonarda da Vinciho najväčší umelecká osobnosť renesancie. Pôsobil hlavne vo Florencii, v Bologni, v Benátkach a v Ríme (v službách pápeža Júliusa II.) Vynikal silným plastickým cítením aj znalosťami anatómie, výborný kresliar. Sám sa považoval za sochára. Jeho sochárske postavy vyjadrujú vlastné vnútorné cítenie ušľachtilými gestami (David, Pieta), v ďalšom vývoji figúra stále viac zrastala s vlastnou hmotou mramorového bloku a vyjadrovala hlboké duševné pohnutie (Pieta Palestrina, Pieta Rondanini). Autor náhrobkov (pápeža Júliusa II., Lorenza Giuliana Medici). Vynikol aj ako freskár, (Sixtínska kaplnka vo Vatikáne). Od roku 1546 bol poverený vedením stavby chrámu sv. Petra (kupola, ..); autor i ďalších chrámových a palácových stavieb (Medicejská kaplnka a knižnica kostola San Lorenzo, úprava Kapitolu s palácom Konzervátorov a Senátorov). Jeho architektúra vynikala priestorovým a monumentálnym cítením, ktoré predznamenávalo jak manierizmus, tak barokové princípy.