Zhrnul európsku umeleckú tradíciu od antiky cez stredovek po renesanciu. Inšpiroval umelcov manierizmu a baroka. Ako osamelý génius bez priamych žiakov ovplyvnil svojich súčasníkov i nasledovníkov. Básnické dielo odráža petrarkovský rozpor medzi láskou k pozemskému životu a bázňou pred hriechom a smrťou. neskorá renesancia
Predstaviteľom neskorej renesancie bol Vignola Giacomo Barozzi da (1507-1573). Bol to italský architekt a teoretik. Žiak Bramantovej rímskej školy. Realizoval Serliové zásady v duchu rímskeho klasicizmu. Autor cirkevných i svetských stavieb. Po smrti Michelangela viedol stavbu kupoly sv. Petra, taktiež navrhol jezuitský kostol Gesu v Ríme, ktorý sa stal prototypom barokových jezuitských chrámov (napríklad sv. Ignáca v Prahe). Napísal teoretické spisy o architektúre (La Regola delli cinque Ordini d’Architettura – Pravidlá piatich rád architektúry aj.), ktorými neskôr ovplyvnil svojich nasledovníkov.

pamiatky
1.stavba čistých renesančných foriem je florentský sirotinec Filipa Brunelleschiho v roku 1420
Fontány: fontána Maximiliána I.(Rolandová)
Zámky: Levoča, Kremnica, Trenčín, Orava
Radnice: Bardejov, Levoča





3.kapitola: maliarstvo

3.1. znaky slohu
Ako v celej renesancii, aj tu začínajú ranný maliari kopírovať a preberať antické umenie. Formujú sa rôzne umelecké školy, čo má za následok badateľné rozdiely medzi talianskym, francúzskym a zaalpským umením. Avšak vo všetkých sa nachádzajú, ak už nie rovnaké, tak aspoň podobné znaky a prvky renesancie.
Námet - výjavy:- z biblie- Znázorňujú prevažne utrpenie mučeníkov a výjavy z ich života (sv. Sebastián, sv. Štefan, sv. František), taktiež obľúbené sú výjavy zo života panny Márie a Ježiša (Madona s dieťaťom).
-z klasickej mytológie- Vyplývajú z intelektuálnej atmosféry Florencie 15.str., ktorá
sa rýchlo šírila po boku dychtivosti po vzdelaní. Prejavuje sa tu vášeň pre mystické
filozofické názory (Zrodenie Venuše, Primavera, Pallas Aténa a Kentaur)
- portréty- Najprv vznikajú na požiadavky bohatých mecenášov, no neskôr v nich
nachádzajú záľubu aj samotný umelci, pretože pri portréte majú jedinečnú
príležitosť pozorovať a zachytávať aj najmenšie detaily ľudskej tváre. Ženy sa
kreslia s nevýrazným obočím a s až neprirodzene vypuklými očami, ktoré v spojení
plochej tváre vystupujú do popredia. Osobitný dôraz sa kladie na výraz tváre a to aj
pri figurálnych kompozíciách. (La Giocconda- Mona Lisa).
- krajinomaľba- Nekládol sa na ňu prílišný dôraz, no umelcom dávala priestor na
vyplnenie pozadia s tak obľúbenými detailmi.