Via cessions teda nedopadla o nič úspešnejšie ako Via facti.
VIA CONVENTIONIS
Benedikt XIII sa cítil tak silný, že poslal k Bonifácovi IX vyslancov s náhľadmi do budúcnosti, ktorí mu to však tlmočili tak hrubo, že sa okamžite strhlo osočovanie a urážanie z obidvoch strán. Podlomené zdravie a ďalší nápor už Bonifác nevydržal a 1. októbra 1404 zomrel. Jeho nástupcom sa stal Inocenc VII, ktorý s ústupom vôbec nerátal. Benedikt sa za zámienkou VIA CONVENTIONS vydal do Ríma. V skutočnosti však chcel prinútiť Inocenca ku kapitulácii. Náhle vypukol mor a bol nútení sa vrátiť. Tiež sa mu začalo Francúzsko za chrbtom búriť a v 1406 Karol IV oslobodil fr. cirkev od poplatkov, ktoré stanovila kúria. Znovu sa rozmýšľalo nad vypovedaním poslušnosti. 1410 prehlásil Řehoř XII, nový rímsky pápež, že je ochotný vzdať sa úradu, ak tak spraví aj jeho protivník. Benedikt súhlasil, i keď odstúpiť neplánoval, pretože VIA CONVENTIONS mu umožňovala získať viac času. 21.septembra 1407 sa mali podpísať dohody. Řehoř sa nedostavil a neskôr podpísanie tiež odmietal. KONCILIARIZMUS
Hranice trpezlivosti vypršali a tak sa začali hľadať nové spôsoby zjednotenia cirkvi, ktoré by sa však konali bez pápežov. Učenci, ktorý mali nájsť správny spôsob obrodenia cirkvi, si v dôsledku krízy svoje roztrúsené myšlienky nielen zhromaždili, ale aj usporiadali a rozvinuli. (napr. spravili rozdiel medzi typmi autorít: neoddeliteľnej od bytosti a druhou, ktorej bol držiteľ pápež a dala sa mu odňať)Všetky problémy sa neriešili rovnako a práve preto konciliarizmus šíril široký rôznorodý smer. Ale všetci sa zhodli na tom, že je nutné spraviť určité zákony a to podnietilo k účinnej akcii. Kardináli oboch strán uznali, že jedinou cestou k jednote je koncil. Řehoř ani Benedikt s tým však nesúhlasili. 3 PÁPEŽI
Osamotení kardináli zvolali koncil do Pise 25 marca 1409, kde rozhodli, že obidvaja pápeži sú podnecovači rozdelenia a boli vyhlásení za klamárov. Kvôli tomuto zločinu boli jednomyseľne zosadení. Nový pápež prijal meno Alexander V a jeho prvoradou úlohou bola reforma cirkvi. Avšak Řehoř ani Benedikt odsúdenie neprijímali. Po smrti Alexandra V., sa 3. pápežom stal Ján XXIII, ktorý nemal dostatočnú podporu a v 1413 bol vyhnaný z Ríma Řehořovým zástancom Ladislavom Neapolským. JEDNOTA
Cisár Zikmund oznámil koncil v Kostnici na 1.novembra 1414, kde prisľúbil pomoc Janovi XXIII. 3 hlavné starosti boli jednote, reforma a obrana viery. Ján prisľúbil abdikáciu, ak tak spravia aj ostatný súperi. Keď však videl, že to nebude stačiť, v prestrojení ušiel. 6. Apríl 1415 sa tam prijal dekrét HAEC SANCTA, ktorý prehlasoval, že koncil, reprezentujúci univerzálnu cirkevnú moc, má svoju moc od Krista a aj sám pápež je mu podriadený. Jan uznal svoju porážku a 29.