Schizma

VZNIK
1378 umiera od vyčerpania pápež Řehoř XI. Hneď po jeho smrti sa ukázalo, že voľba nástupcu bude zložitá. Kolégium kardinálov bolo rozdelené na: 6 kardinálov z juhovýchodného kraju Limousim, 4 ďalších Francúzov + 1 Španiela a 4 Talianov. Ani jedna strana však nebola dostatočne silná, aby zvíťazili nad ostatnými. Taliansky ľud sa bál aby nový pápež neodišiel z Ríma ako Urban V. a tak sa dožadoval, aby bol nový pápež občan Ríma, alebo aspoň Talian. Stále intrigy stupňovali nepokoj. Keď sa brány konklávu 7.apríla 1378 večer zavreli, nepokoj vyvrcholil. Ľud vnikol do prízemia, krik sa ozýval až do vrchných poschodí, kde sa volil pápež. Voľba padla na Prignana. Pri čakaní, či voľbu prijme, ukľudnili davy tým, že prestrojili starého talianskeho kardinála za pápeža. V takejto prijateľnejšej atmosfére sa voľba na druhý deň zopakovala a Prignan prijal post pápeža. Cez Veľkú Noc bol korunovaný menom Urban VI. Ako Talian sa ľudu páčil. Mal skúsenosti s administratívou a jeho chovanie sa zdalo bez chyby. Avšak kardinálom unikla jeho vznetlivá neurotická povaha. Pýcha mu vstúpla do hlavy a začal sa hrať na Krista vyháňajúceho kupcov z chrámu. Z kardinálov, ktorý ho volili sa stali nepriatelia. Vyzývali Urbana, aby sa vzdal moci, ten to však odmietol. A tak 20.septembra predali moc Róbertovi zo Ženevy, ktorý prijal meno Klement VII. Urbana krátko po voľbách opustili všetci kardináli kolégia, ale aj tak si dokázal obrániť Anjelský hrad pred klementínskymi žoldniermi (vo februári a apríly 1379). 20. júna Klementa prijal Avignon. ROZDVOJENOSŤ
Už tri obdobia mala cirkev dvoch pápežov, teraz mala už aj dve hlavné mesta. Vlády si okamžite rozdelili riadenie. V Avigonskom paláci ostala administratívna moc, ktorá mohla zanedlho začať pracovať. Urban to mal zložitejšie, pretože musel menovať kardinálov a nie všetci komu post ponúkal, ho prijali. Obidvaja mali problémy s financiami. Ťažili kde sa dalo a aj keď neboli takí bohatí ako ich predchodcovia v čase exilu, žiadneho z nich neprinútil bankrot ku kapitulácii. Začali sa rozdvojovať duchovné sily a cirkevné organizácie.
Rešpekt kresťanských krajín sa tiež rozdvojil. Za Klementom stálo Francúzsko, Škótsko a Kastília (svätci Peter Lucemburský a Vincent Ferrerský). K opačnej strane sa pripojilo Anglicko, Flandri, Maďari, Poliaci a Škandinávia (Katarína Sienská a Katarína Švédska).
VIA FACTI
Ani po desiatich rokov sa nevedeli uzmieriť, pretože obidve strany si to predstavovali spojením pod ich nadvládu.

Obidve bez rozpakov siahli zbraniach a pod názvom VIA FACTI hlásili vojnu (Urban dokonca nazval svoje vojenské oddiely križiackymi výpravami). Hlavné vojenské operácie sa samozrejme týkali hlavne Rímu. Jedny sa ho snažili dobyť, druhí ubrániť. Oporou im boli rôzne šľachtické osobnosti, napr. Ľudovít z Anju, Jana Neapolská pomáhali Klementovi a Karol z Drače Urbanovi. 1389 Urban VI. zomrel. Kolégium kardinálov nepochopilo, že je to vhodná príležitosť na zjednotenie a hneď zvolili zástupcu- Petra Tomacelliho, ktorý prijal meno Bonifác IX. Prázdne pokladnice sa pokúsil naplniť milostivým letom (mimochodom malo byť až za desať rokov), pričom skoro o Rím prišiel.
1391-1393 si pri nepríjemných jednaniach znepriatelil Rimanov, čo zapríčinilo ich odklon od neho. Stále bolo neisté, kto vyhrá v boji o moc, panovníci využívali spory o Avignon a Rím, kresťania boli pohoršení a zatrpknutí voči cirkvi. VIA CESSIONIS
Francúzsko sa ako prvé pokúsilo o zjednotenie, k čomu prehovorili Avignonského pápeža.
1394 boli pozvaní členovia fran. Univerzity, aby navrhli najvhodnejšie prostriedky k obnoveniu jednoty cirkvi. VIA CESSIONS: Ak nemôže žiadny zo súperov poraziť toho druhého, nech obidvaja odstúpia. Po smrti Klementa VII požiadali kolégium, aby nevolili jeho zástupcu. To im nevyhovelo a 28. septembra 1394 menovali Pedra de Lunu ako Benedikta XIII. Najprv ale podpísali úpis, že zvolený pápež sa má snažiť o jednotu a nezavrhnúť žiadnu cestu, ktorá by mohla viesť k jej naplneniu,…i ak by musel odložiť pápežskú dôstojnosť. On však nepatril k ľudom, ktorí by sa uchopenej moci mienili vzdať. Bol to určite zbožný muž s prísnymi životnými zásadami, ktorý dal do služieb toho, čo považoval za svoje právo, vynikajúce teologické a právnické znalosti, vrcholné diplomatické umenie a nezkrotnú odvahu. 1395 sa v Paríži sa konalo zhromaždenie cirkevných hodnostárov a učencov, ktoré posilnilo rodinu Karola IV, aby sa vydali do Avignonu hájiť via cessions. Benedikt ale na výzvy nereagoval. Myšlienky sa nevzdali a v auguste 1396 bol zvolaný národný koncil, kde sa navrhlo vypovedanie jeho poslušnosti. Za podpory Francúzska, Kastílie a Anglicka sa tak stalo uznesením 27. júla 1398 po dvojtýždňovom koncile. Avignon bol napadnutý vojskami a Benedikt bol väznený v paláci. Jeho vytrvalosť bola odmenená tým, že k Francúzsku sa už nepridávali ďalšie krajiny, v samotných fr.Univerzitách sa prejavoval nesúhlas a Benedikt získal podporu vojvodu Orleánskeho. Po nezdarených útokoch sa začalo obliehanie preťahovať až pápež ušiel k vojvodovi z Provincie. 28. mája 1403 bolo obnovenie poslušnosti.

Via cessions teda nedopadla o nič úspešnejšie ako Via facti.
VIA CONVENTIONIS
Benedikt XIII sa cítil tak silný, že poslal k Bonifácovi IX vyslancov s náhľadmi do budúcnosti, ktorí mu to však tlmočili tak hrubo, že sa okamžite strhlo osočovanie a urážanie z obidvoch strán. Podlomené zdravie a ďalší nápor už Bonifác nevydržal a 1. októbra 1404 zomrel. Jeho nástupcom sa stal Inocenc VII, ktorý s ústupom vôbec nerátal. Benedikt sa za zámienkou VIA CONVENTIONS vydal do Ríma. V skutočnosti však chcel prinútiť Inocenca ku kapitulácii. Náhle vypukol mor a bol nútení sa vrátiť. Tiež sa mu začalo Francúzsko za chrbtom búriť a v 1406 Karol IV oslobodil fr. cirkev od poplatkov, ktoré stanovila kúria. Znovu sa rozmýšľalo nad vypovedaním poslušnosti. 1410 prehlásil Řehoř XII, nový rímsky pápež, že je ochotný vzdať sa úradu, ak tak spraví aj jeho protivník. Benedikt súhlasil, i keď odstúpiť neplánoval, pretože VIA CONVENTIONS mu umožňovala získať viac času. 21.septembra 1407 sa mali podpísať dohody. Řehoř sa nedostavil a neskôr podpísanie tiež odmietal. KONCILIARIZMUS
Hranice trpezlivosti vypršali a tak sa začali hľadať nové spôsoby zjednotenia cirkvi, ktoré by sa však konali bez pápežov. Učenci, ktorý mali nájsť správny spôsob obrodenia cirkvi, si v dôsledku krízy svoje roztrúsené myšlienky nielen zhromaždili, ale aj usporiadali a rozvinuli. (napr. spravili rozdiel medzi typmi autorít: neoddeliteľnej od bytosti a druhou, ktorej bol držiteľ pápež a dala sa mu odňať)Všetky problémy sa neriešili rovnako a práve preto konciliarizmus šíril široký rôznorodý smer. Ale všetci sa zhodli na tom, že je nutné spraviť určité zákony a to podnietilo k účinnej akcii. Kardináli oboch strán uznali, že jedinou cestou k jednote je koncil. Řehoř ani Benedikt s tým však nesúhlasili. 3 PÁPEŽI
Osamotení kardináli zvolali koncil do Pise 25 marca 1409, kde rozhodli, že obidvaja pápeži sú podnecovači rozdelenia a boli vyhlásení za klamárov. Kvôli tomuto zločinu boli jednomyseľne zosadení. Nový pápež prijal meno Alexander V a jeho prvoradou úlohou bola reforma cirkvi. Avšak Řehoř ani Benedikt odsúdenie neprijímali. Po smrti Alexandra V., sa 3. pápežom stal Ján XXIII, ktorý nemal dostatočnú podporu a v 1413 bol vyhnaný z Ríma Řehořovým zástancom Ladislavom Neapolským. JEDNOTA
Cisár Zikmund oznámil koncil v Kostnici na 1.novembra 1414, kde prisľúbil pomoc Janovi XXIII. 3 hlavné starosti boli jednote, reforma a obrana viery. Ján prisľúbil abdikáciu, ak tak spravia aj ostatný súperi. Keď však videl, že to nebude stačiť, v prestrojení ušiel. 6. Apríl 1415 sa tam prijal dekrét HAEC SANCTA, ktorý prehlasoval, že koncil, reprezentujúci univerzálnu cirkevnú moc, má svoju moc od Krista a aj sám pápež je mu podriadený. Jan uznal svoju porážku a 29.

mája 1415 bol zosadený. Řehoř abdikoval 4. júla. Benedikt bol neoblomný. Zikmund na základe zmlúv s iberskými štátmi, odstránil klementínsku nadvládu. Benedikt sa uchýlil do pevnosti Peniscola a až do svojej smrti 1423 sa považoval za jedinú legitímnu hlavu kresťanstva. Koncil ho zosadil 26. júla 1417. Taliansko, Francúzsko a Španielsko bola za neodkladnú voľbu pápeža, Nem a Ang boli proti. 30.októbra 1417 bolo odhlasovaných päť dekrétov, z ktorých bol najznámejší FRECQUENS (koncil sa znovu zíde v roku 1423 a 1430 a potom vždy za desať rokov), ktorý mal zaisťovať rovnováhu moci v cirkvi.11.novembra 1417 zvolilo konklávne Odoka Colonnu- Martin V. 21. marca 1418 bolo vyhlásených sedem dekrétov, ktoré obmedzovali právomoc pápeža a redukovali počet kardinálov. V apríli 1418 sa ukončením koncilu definitívne skončila schizma.

Zdroje:

Francis Rapp, Církev a náboženský život západu, CDK, Brno -