O niekoľko mesiacov ho zasnúbili na pražskom dvore s Alžbetou, dcérou norimberského markgrófa Friedricha, a už ako dvojročného ho korunovali za českého kráľa.
Narodenie Václava nebolo, samozrejme, hlavnou príčinou zrušenia zasnúb Alžbety, dcéry uhorského vojvodu Štefana, s cisárovým synovcom Joštom. Bol to vý-sledok zhoršenia vzájomných vzťahov medzi cisárom Karolom IV. a Ľudovítom Veľkým, čo sa príslušne odzrkadlilo v geopolitickom priestore stredovýchodnej Euró-py, ktorá tak na začiatku šesťdesiatych rokov 14. stor. stála na pokraji vojny. Nebu-deme bližšie rozoberať spor medzi Karolom IV. a uhorským kráľom Ľudovítom, pod-porovaným rakúskymi kniežatami, pretože bol už mnohokrát prediskutovaný a ko-mentovaný v odbornej literatúre. Za zmienku však stojí to, že okrem zmarenia spo-mínaného sobáša dopomohol aj k novým zásnubám Alžbety, tentokrát s bratom ra-kúskeho vojvodu Rudolfa IV., Albrechtom III. Maďarský historik A. Pór vidí v tom-to fakte ochotu Alžbety Piastovej odmeniť vládcu Rakúska Rudolfa IV. za jeho an-gažovanie sa na strane Ľudovíta Veľkého počas konfliktu, označeného niekedy nie veľmi výstižné ako „vojna o česť ženy. Nepoznáme dátum zásnub.
Pápež vystríhal Karola IV., aby dohliadol na splnenie manželskej zmluvy medzi svojou neterou a Albrechtom. V druhej polovici r, 1365 sa začína cisárova intenzívna diplomatická akcia, smerujúca k znemožneniu plá-novaného sobáša. V cisárskych plánoch bolo zahrnuté nielen prekazenie zasnúb pre Luxemburgovcov nevýhodných, ale aj čo najväčší zisk z tohto faktu. Mali ním byť zásnuby Alžbety z Uhorska s cisárovým synom Václavom, otvárajúce pre Luxembur-govcov perspektívu uhorského následníctva. Tejto skomplikovanej diplomatickej líry, ktorá bola rozohraná v rokoch 1365-1366, sa intenzívne zúčastnil vojvoda Vladislav Opolský, ako sprostredkovateľ uhorského kráľa. Plán uhorsko-rakúskeho manželstva naháňal hrôzu Karolovi IV., rovnako ako aj vládam niektorých talianskych republík. Z dobre zdokumentovaných prameňov sa dozvedáme, že v marci 1365 plán spomínaného sobáša bol predmetom diskusie v mestskej rade Florencie. Zachoval sa protokol z dvoch zasadnutí uskutočnených 21. a 24. 3. 1365. Veľa rečníkov sústreďovalo pozornosť na nebezpečenstvá, ktoré môžu vyplynúť pre cirkev v prípade uzavretia tohto manželstva. Išlo hlavne o obavu z prípadného rakúskeho následníc-tva v niektorých anjouovských regiónoch v Taliansku, k čomu mohlo dôjsť v prípade realizácie uhorsko-rakúskej zásnubnej zmluvy. Hlasovanie sa skončilo v prospech protivníkov manželstva a rovnakú inštrukciu dostal aj špeciálny vyslanec Florencie do Avignonu, ktorý mal informovať o všetkom pápeža.
Veľký význam pre ďalšie osudy sobáša Alžbety z Uhorska s Habsburgom mala májová návšteva cisára Karola IV. v Avignone.