Cisár s veľkou pompéznosťou a sprie-vodom, odhadovaným kronikármi na niekoľko tisíc osôb, prišiel do francúzskeho pá-pežovho sídla 23. 5. 1365. Hlavným cieľom návštevy Karola IV. bolo získanie pá-peža Urbana V. pre návrat do Ríma. Pripúšťame, že v cisárskom sprievode sa nachá-dzal Vladislav Opolský, ktorý možno z poverenia uhorského kráľa mal pozorovať sled udalostí. Naše predpoklady o prítomnosti Vladislava Opolského v Avignone sa opie-rajú o Annales Osterhovenses, ktorý obsahuje zmienku o príchode Karola IV. do Avignonu v spoločnosti viacerých kniežat, medzi ktorými mali byť dve kniežatá z Opole (de Oppelhaim duobus). Jedným z nich bol určite Bolko III. Opolský, ktorého v rokoch 1365-1366 stále stretávame na cisárskom dvore.
Prikláňajúc sa k radám florentského diplomata, navrhol pápež Ľudovítovi Uhorskému vydať Alžbetu za mladšieho brata francúzskeho kráľa Karola V. burgunské knieža Filipa II. Smelého. Tento návrh však nevzbudil väčší záujem na budínskom dvore, jednako však znepokojil cisára, pretože križoval jeho dynastické plány, vtedy ešte skryté. Pápežské plány pravdepodobne urýchlili cisárovu akciu, smerujúcu k za-bezpečeniu uhorského trónu pre Luxemburgovcov. Po návrate z Francúzska, kde ok-rem plodných diskusií s pápežom v Avignone navštívil Arelátske kráľovstvo, aby vy-konal veľkolepú korunováciu, pristúpil Karol IV, k skúmaniu nálad na uhorskom dvore v súvislosti s otázkou zasnúb Alžbety, dcéry kniežaťa Štefana s jeho synom Václavom, vtedy už korunovaným českým kráľom. Vo všeobecnosti sa v historiografii prijíma názor, že počiatočné, zákulisné úsilie, sondujúce nálady v Budíne, vykonával v mene cisára Karola IV. vojvoda Vladisláv Opolský, už vtedy vysoko vážený na dvore Ľudovíta Veľkého, Takto sa interpretuje cisárov dokument vystavený 23. 10. 1365 v Prahe, v ktorom Karol IV. ako odmenu za preukázané služby potvrdil opol-ským kniežatám, Vladislavovi a Bolkovi, dedičstvo po otcovi, zabezpečujúc ich takto pred nárokmi zo strany swidnicko-javorských kniežat. Bratia prijali do zálohy za de-saťtisíc kôp pražských grošov tri osady, t. j. Trutnov, Králňv dvúr a Žacléř (Schätzlar). Cieľom tohto dokumentu bolo odmeniť ich zásluhy pre cisársky dvor. Možno predpokladať, že táto úvodná sonda ulahodila cisárovi Karolovi IV., keďže sa v druhej polovici novembra 1365 rozhodol osobne zavítať na uhorský dvor. 20. novembra bol už v Budíne. Zo zoznamu svedkov je zrejmé, že v jeho sprievode boli okrem iných: pražský arcibiskup Ján, Peter biskup Auxerre a mnohé kniežatá zo Sliezska, medzi nimi aj Vladisláv Opolský. Cisár Karol IV.