zostal v hlavnom meste Uhorska do konca novembra, keď ho Ľudovít Veľký odprevadil po hranice svojej kra-jiny. V prameňoch chýbajú zmienky o predmete diskusie dvoch monarchov, ale z neskoršieho priebehu udalostí vyplýva, že vedúcou témou bola otázka luxembursko-anjouovského sobáša. Plán dynastického zväzku však spôsobil veľa komplikácií. Naj-dôležitejšou z nich bol problém stále záväznej zmluvy, uzavretej medzi Uhorskom a Rakúskom r, 1362. Habsburgovci sa nezamýšľali nad dobrovoľným rezignovaním z realizácie starej dohody, otvárajúcej pred nimi perspektívu následníctva v Uhorsku, Ďalším problémom, ktorý treba vyriešiť, boli stále aktuálne zásnuby Václava Luxem-burského s dcérou norimberského markgrófa Friedricha, čo sme už spomínali. Keď k tomu prirátame ešte stále platiacu zmluvu o zásnubách medzi Alžbetou, Štefanovou dcérou a Joštom, synom moravského markgrófa Jána, vznikne nám ozajstný gordický uzol, ktorého rozťatie bolo úlohou cisára na najbližšie mesiace. Ľudovít Veľký, rozlú-čiac sa na hraniciach svojej krajiny s cisárom vracajúcim sa do Prahy, prichádza do Rábu, kde 5. 12. 1365 vystavil dokument, v ktorom sa hovorí o výsled-koch budínskych rozhovorov, prosí cisára o pomoc pri riešení konfliktu s rakúskymi vojvodami. Navrhuje v ňom prenechanie tohto sporu zhromaždeniu nemeckých kniežat za účasti poľského kráľa, bavorských kniežat a meissenských markgrófov. Prisľúbil vyslať na spomínané fórum knieža Vladislava Opolského a jedného alebo dvoch pred-staviteľov šľachty, ktorí by v prípade konania zhromaždenia mali na ňom reprezento-vať jeho záujmy. Nie je nám známe, že by nezhody medzí Rakúskom a Uhorskom boli prerokúvané na tomto medzinárodnom kolokviu, avšak vieme, že rýchlo sa odo-hrávajúce udalosti v najbližších mesiacoch priniesli vyriešenie narastajúcich konflik-tov. Bol to výsledok majstrovských diplomatických ťahov cisára Karola IV,
Dňa 20. 12. 1365 Ľudovít Uhorský splnomocnil vojvodu Vladislava Opolského na rokovanie s cisárskym dvorom, s cieľom prerokovania podrobností plánovanej manželskej zmluvy. Táto správa sa musela veľmi rýchlo dostať na pražský dvor, keďže už 24. 12. 1365 Karol IV, v liste do Norimbergu píše o získaní Alžbetinej ruky pre syna Václava. V súvislosti s týmto zrušil zásnuby svojho syna s dcérou mark-grófa Friedricha. Zrušenie zasnúb si vynútilo zaplatenie primeraného odškodného, Čo sa spresnilo v korešpondencii s markgrófom. Nároky svojho synovca Jošta, zasnú-beného pred niekoľkými rokmi s Alžbetou z Uhorska, sa podarilo uspokojiť v rámci rodiny, takže problematickým zostal iba vzťah k Albrechtovi Habsburskému.