Cisá-rovi pomohla zhoda okolností, pretože toho istého roku (1365) zomrel Rudolf IV. Habsburský, hlavný prívrženec sobáša na základe uhorsko-rakúskej dynastickej zmlu-vy. Vládcom Rakúska sa stal Albrecht III., človek poddajný a na dôvažok slabo sa orientujúci v labyrinte európskej politiky. Prijal návrh na zásnuby s cisárovou dcérou Alžbetou. Teraz sa už mohol Karol IV. usilovať v avígnonskej kúrii o získanie dišpen-zu na plánované manželstvo. Dobré kontakty s Avignonom priniesli ovocie v podobe rýchleho vydania príslušných dokumentov. 23. 2. 1366 Urban V. udelil dišpenz pre Václava a Alžbetu, rakúskeho Albrechta a Alžbetu, dcéra Karola IV., ako aj pre brandenburského markgrófa Otta a Katarínu, dcéru cisára Karola IV. a vdovu po Rudol-fovi IV. Habsburskom. Posledný zväzok mal priniesť odškodnenie Ottovi Brandenburskému, predtým zasnúbenému s cisárovou dcérou Alžbetou, ktorá bola teraz po-núknutá vládcovi Rakúska Albrechtovi in. Treba priznať, že náhrada bola dosť neistá, pretože vdova po Habsburgovi bola neplodná. Cisár Karol IV. však postupoval rýchlo. Už 19. 3. 1366 sa pražský dvor stal svedkom dvoch svadobných obradov, a to Albrechta a Alžbety a Otta Brandenburského a Kataríny.
Viac Času si však vyžiadalo úsilie o uskutočnenie zasnúb Václava a Alžbety (manželstvo momentálne neprichádzalo do úvahy, pretože Václav bol ešte maloletý). Až 25. 2. 1366 kráľ Ľudovít Veľký vystavil listinu, osvedčujúci prijatie záväzkov voči Rakúsku, vyplývajúcich zo spomínanej dedičskej zmluvy z r. 1362. O dva dni uhor-ský kráľovský pár vyjadril súhlas s výdajom Alžbety, Štefanovej dcéry, za Václava, českého kráľa. Úlohou kniežaťa Vladislava Opolského bolo odísť na pražský dvor a odovzdať cisárovi dva spomínané dokumenty (z 25. a 27. 2. 1366). Onedlho sa vybral na cestu, keďže cisár ich dostal už 20. 3. 1366. Cisár spomína prijatie dokumentov, dotýkajúcich Rakúska, od vojvodu Opolského 20. marca, naproti tomu o tri dni Vladisláv Opolský osobne osvedčil odovzdanie dokumentu kráľovskému páni s vyjad-reným súhlasom na plánované manželstvo cisárovi. Opolský sa zdržiaval na pražskom dvore do začiatku mája 1366, kde bol svedkom dôležitej rakúsko-luxemeburskej dynastickej zmluvy uzavretej 26. 3. 1366. Karol IV. spolu so synom Václa-vom a bratom, moravským markgrófom Jánom podpísali dohodu s vojvodami z Rakú-ska Albrechtom a Leopoldom, sľubujúc si vzájomné následníctvo v prípade vymretia niektorého z rodov. Uhorsko bude patriť tomu, koho kráľ Ľudovít Uhorský označí za dediča.