Dynastické manželstvá v stredoveku boli zvyčajne výsledkom diplomatických dohôd, vďaka ktorým sa hľadali spojenci, potrební na vedenie zahraničnej politiky. V poradí druhý predstaviteľ Anjouovcov na uhorskom tróne Ľudovít Veľký takisto vo veľkej miere praktizoval dynastickú politiku, ináč nazývanú manželskou. Prácu V. Fraknóiho, vydanú r. 1913, zaoberajúcu sa danou problematikou, nemožno pokladať za dô-kladné spracovanie tohto problému. V poslednom čase venoval mnoho pozornosti dynastickej politike Anjouovcov nemecký bádateľ Dieter Veldtrup a český historik F. Kavka. V danej Štúdii sústreďujeme pozornosť na projekt dynastického manželstva netere Ľudovíta Veľkého Alžbety, dcéry Štefana, s Václavom Luxemburským, synom cisára Karola IV. Pre lepšie pochopenie genézy tohto manželstva (vlastne zasnúb, le-bo Václav bol sotva niekoľkoročný chlapec) musíme pripomenúť predchádzajúce osu-dy Alžbety, ktorá bola na začiatku druhej polovice 14. stor. v rámci manželskej poli-tiky tromfom v rukách Ľudovíta Veľkého.
Alžbeta sa narodila r. 1353, ako dcéra mladšieho brata Ľudovíta, Štefana. Troj-ročná bola zasnúbená s päťročným synom moravského markgrófa Jána Joštom. Táto dohoda bola výhodná pre Uhorsko, pretože otvárala perspektívu uhorského následníctva v Čechách. Karol IV. vtedy ešte nemal syna-dediča, čo znamenalo, že na český trón by v prípade jeho smrti zasadol jeho mladší brat Ján, moravský markgróf, a po ňom Jošt, zasnúbený práve s dcérou vojvodu z Uhorska. Alžbeta spolu so svojím bra-tom Jánom po smrti otca vojvodu r. 1354 boli ozajstným pokladom pre kráľa Ľudovíta Veľkého, nemajúceho v tomto období ešte vlastné mužské potomstvo. Úsilie o získa-nie pápežského dišpenzu v Avignone, reprezentované samotným cisárom, bolo koru-nované úspechom. 19. 11. 1360 Inocent VI. povolil uzavretie manželstva Jošta a Alžbety, dcéry Štefana (samozrejme, po dosiahnutí dospelosti). Po udelení dišpenzu bolo rozhodnuté potvrdiť zmluvu, uzavretú pred niekoľkými rokmi. 2. 2. 1361 vo Vyšehrade sa zopakovalo ustanovenie, vyjadrené v dokumente z r. 1356, sľubujúce vydať Alžbetu za Jošta hneď po dosiahnutí dvanásteho roku života. Dokument určil záväzky uhorskej strany, pokiaľ išlo o veno nevesty. Nádeje kráľa Ľudovíta a jeho matky Alžbety z rodu Piastovcov sa rozplynuli veľmi rýchlo, pretože ešte vo februári 1361 sa narodil syn Karola IV. Václav. Od tejto chvíle sa stal jediným následníkom cisára Karola IV.