Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Dánsko
Dátum pridania: | 12.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | strigusha | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 151 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 7m 50s |
Pomalé čítanie: | 11m 45s |
storočia bola pre svet náboženských predstáv Severanov charakteristická pohanská viera. Najvyšším bohom bol bojachtivý Odin, otec celého pokolenia bohov, zdroj najvyššej múdrosti a magickej sily. Bližšie k ľudom mal Thor, mocný hromovládca, dobrý i ľstivý, ochranca slabých. Boh Freyr a jeho sestra Freya personifikovali plodnosť. Predstavy o živote bohov zodpovedali ideálom rodovej šľachty. Bojovali medzi sebou, usporadúvali hostiny, lúpili a delili sa o korisť. Severania si najviac vážili odvahu a oddanosť ku svojmu rodu, s ktorým sa cítili nerozlučne spätí. Severská mytológia sa nám dochovala, aj keď v prepracovanej podobe, v dvoch staroislandských literárnych dielach, tzv. starší a mladší Edda.
VIKINSKÉ VÝPRAVY – EXPANZIA, OBCHOD A KOLONIÁCIA (8.-11. STOROČIE):
Osídľovanie Škandinávie sa obmedzovalo na najúrodnejšie miesta. Prírodné podmienky severnej Európy bránili rozširovaniu poľnohospodárskych plôch, ktoré bolo spojené s namáhavým vypaľovaním, vysušovaním močiarov a odstraňovaním kameňov z polí. Málo pôdy mohlo uživiť iba obmedzení počet obyvateľov. Chudoba preto hľadala v cudzine nové zdroje obživy a šľachta nové zdroje obohacovania. Úspešné nájazdy mohli byť realizované iba pri vzájomnej súčinnosti oboch týchto skupín obyvateľstva. Vodcovia prvých ťažení pochádzali hlavne z rady nie príliš bohatej, o to však viac po koristi túžiacej šľachty z pobrežných oblastí.
Druhým motívom výprav bol obchodný zreteľ. Severoeurópske obchodné cesty nadobudli v 8. a 9. storočí prechodne dôležitý význam pri výmene tovarov medzi národmi európskeho západu a vtedy vyspelejšími ázijskými krajinami. Tradičné stredomorské cesty totiž dočasne prerušila arabská expanzia. Severania vyvážali na východ otrokov, kožušiny, tulení tuk, meď, zbrane, náradie. Dovážali korenie, vína, hodvábne látky, šperky, ale aj peniaze.
Hrozba zo strany mocnejúcej štátnej moci predstavovanej ranne feudálnymi kráľovstvami nútila vzdorovitú časť šľachty k exodu. Úspech vikingských výprav sa vysvetľuje nielen moreplaveckým umením Severanov, ale dôležitú úlohu zohrával moment prekvapenia. Nemenej závažná bola aj skutočnosť, že schopnosť ich susedov klásť odpor bola podstatne oslabená politickou roztrieštenosťou. Prvými Vikingami boli obyvatelia Nórska. Ich ťaženie začalo v júni 793, keď sa prekvapivo zmocnili ostrovného kláštora Lindisfarn pri severovýchodnom pobreží Anglicka. Nórski Vikingovia si podrobili predovšetkým ostrovy v relatívnej blízkosti – Faerské, Shetlandské a Orknejské. Ďalšia expanzia smerovala na Island.