Dánsko

6.-–V období prechodu od staroveku k stredoveku zostala škandinávska oblasť stranou veľkého sťahovania národov v 4.-6. storočí. Názor stredovekých autorov, že Škandinávia bola východiskom barbarských migrácií, „kolískou národov“, nebol historickými výskumami preukázaní. Nesporný je však germánsky pôvod geografických názvov v Škandinávií, ako napr. ostrova Gotlandu, tak názvov kmeňov Gótov, Vandalov a Burgundov apod. Archeologické nálezy z tohoto obdobia dokladajú značný rast obyvateľstva a rozširovanie opracovanej pôdy na úkor lesa, teda vnútorná kolonizácia. Objavil sa ľahký pluh s odhrňovačkou pre orbu ťažkých pôd. Prekvapujúce v tomto období sú úspechy hutníctva a s ním súvisiacich umeleckých remesiel. O hromadení bohatstva svedčia poklady rímskych mincí, o prehlbovaní majetkovej a sociálnej nerovnosti mohyly a pochovávanie mŕtvych v člnoch; zvýšenie počtu kamenných hradíšť svedčí o posilnení vplyvu vojenskej (družinovej) šľachty. Už od 8. storočia stavali Severania mnohoveslice o dĺžke 20 i viac metrov, opatrené plachtami a schopné i pojať objemný náklad, mali ostrý kýl a paluby dovedna zbité z pružných brvie V 9. storočí vznikajú na škandinávskom pobreží početné obchodné strediská. Najväčšie z nich mali mestský charakter, napr. Birka, ležiaca pri vyústení jazera Mälaren do Baltského mora, Hedeby na juhovýchode Jutského polostrova a Kaupang v Oslofjorde. Dôležitým obchodným strediskom v Baltskom mori sa stal aj ostrov Gotland. Mince a ďalšie importované predmety, nájdené v týchto sídlach a tunajších pohrebiskách svedčia o rozsiahlych obchodných stykoch Severanov. Archeologické nálezy a písomné pramene anglosaského a neskôr tiež islandského pôvodu dokladajú už od 6. storočia vznik prvých kráľovstiev, a to v najúrodnejších a najhustejšie osídlených územiach. Ich názvy poznal aj gótsky historik Jordanes. Z týchto kráľovstiev pochádzali legendárne škandinávske dynastie Ynglingov v strednom Švédsku a Nórsku a Skjoldungerov v Dánsku. Staroseverskí králi sa opierali nielen o vojenské moc družín, ale aj svoje vlastníctvo pôdy. Dosadzovali miestodržiteľov, vyberali dane, prijímali dary, razili asi od prelomu 10. a 11. storočia jednoduché mince, vyberali dane a vyhlasovali vojny. Ich moc nad jednotlivými kmeňmi, zvlášť na ohromnom území Švédska a Nórska, nebola však trvalá, územia, kt. ovládali, nemali ešte stálu správu. Postavenie kmeňovej šľachty bolo veľmi silné. Až do 10.

storočia bola pre svet náboženských predstáv Severanov charakteristická pohanská viera. Najvyšším bohom bol bojachtivý Odin, otec celého pokolenia bohov, zdroj najvyššej múdrosti a magickej sily. Bližšie k ľudom mal Thor, mocný hromovládca, dobrý i ľstivý, ochranca slabých. Boh Freyr a jeho sestra Freya personifikovali plodnosť. Predstavy o živote bohov zodpovedali ideálom rodovej šľachty. Bojovali medzi sebou, usporadúvali hostiny, lúpili a delili sa o korisť. Severania si najviac vážili odvahu a oddanosť ku svojmu rodu, s ktorým sa cítili nerozlučne spätí. Severská mytológia sa nám dochovala, aj keď v prepracovanej podobe, v dvoch staroislandských literárnych dielach, tzv. starší a mladší Edda.
VIKINSKÉ VÝPRAVY – EXPANZIA, OBCHOD A KOLONIÁCIA (8.-11. STOROČIE):
Osídľovanie Škandinávie sa obmedzovalo na najúrodnejšie miesta. Prírodné podmienky severnej Európy bránili rozširovaniu poľnohospodárskych plôch, ktoré bolo spojené s namáhavým vypaľovaním, vysušovaním močiarov a odstraňovaním kameňov z polí. Málo pôdy mohlo uživiť iba obmedzení počet obyvateľov. Chudoba preto hľadala v cudzine nové zdroje obživy a šľachta nové zdroje obohacovania. Úspešné nájazdy mohli byť realizované iba pri vzájomnej súčinnosti oboch týchto skupín obyvateľstva. Vodcovia prvých ťažení pochádzali hlavne z rady nie príliš bohatej, o to však viac po koristi túžiacej šľachty z pobrežných oblastí.
Druhým motívom výprav bol obchodný zreteľ. Severoeurópske obchodné cesty nadobudli v 8. a 9. storočí prechodne dôležitý význam pri výmene tovarov medzi národmi európskeho západu a vtedy vyspelejšími ázijskými krajinami. Tradičné stredomorské cesty totiž dočasne prerušila arabská expanzia. Severania vyvážali na východ otrokov, kožušiny, tulení tuk, meď, zbrane, náradie. Dovážali korenie, vína, hodvábne látky, šperky, ale aj peniaze.
Hrozba zo strany mocnejúcej štátnej moci predstavovanej ranne feudálnymi kráľovstvami nútila vzdorovitú časť šľachty k exodu. Úspech vikingských výprav sa vysvetľuje nielen moreplaveckým umením Severanov, ale dôležitú úlohu zohrával moment prekvapenia. Nemenej závažná bola aj skutočnosť, že schopnosť ich susedov klásť odpor bola podstatne oslabená politickou roztrieštenosťou. Prvými Vikingami boli obyvatelia Nórska. Ich ťaženie začalo v júni 793, keď sa prekvapivo zmocnili ostrovného kláštora Lindisfarn pri severovýchodnom pobreží Anglicka. Nórski Vikingovia si podrobili predovšetkým ostrovy v relatívnej blízkosti – Faerské, Shetlandské a Orknejské. Ďalšia expanzia smerovala na Island.

Roku 874 tu pristáli Nóri pod vedením Ingolfura Arnarsona. Z Islandu postupovali ďalej na západ. Okolo roku 982 sa Erik Červený, bohatý majiteľ pôdy vyhnaný pre vraždu z Islandu usadil na juhozápadnom pobreží Grónska. Jeho synovi Leifovi Erikssonovi sa pripisuje objavenie nových krajín na západ od Grónska, keď ako prvý Európan pristál roku 1000 na pobreží dnešného štátu Massachusetts Dánski Vikingovia predstihli Nórov ako počtom, tak organizovanosťou. Dánsko bolo zo škandinávskych krajín hosp. a soc. najrozvinutejšie. Pochody Dánov neboli iba jednoduchými nájazdmi, ale plánovito organizovanými expedíciami.Za kráľa Godfreda zaútočili asi v roku 800 na franskú ríšu. O výprave „pohanských korábov“ nás informuje Alkuin z Yorku (asi 735-804), predstaviteľ filozofickej školy na dvore Karola Veľkého. Dáni sa sústredili na pobrežie Frízska, Hollandu, Zeelandu a južného Anglicka. Obyvatelia týchto oblastí ešte nemali vlastné loďstvá, ktorými by sa mohli brániť. Keďže vikingské lode mali ponor len jeden meter, mohli sa plaviť i proti prúdu riek do vnútrozemia (napr. Šelda, Rýn, Loira, Seina). V rokoch 840 a 841 ovládli Essex, Kent, Hampshire a Dorset v Anglicku, vo Francúzsku súčasne dobyli Rouen a celú Pikardiu. 29. 3. 845 vyplienili Paríž. Od roku 850 sa Normani začali usadzovať v krajine, ktorej dali svoje meno, v Normandii. V rokoch 859-861 sa plavili smerom na juh, prenikli cez Gibraltársky prieliv a plienili pobrežie stredozemného mora. V dejinách Anglicka zohrali Dáni dôležitú úlohu. V druhej polovici 9. Storočia podnikli, využijúc rozdrobenosť krajiny, dobyvačné výpravy do vnútrozemia Anglicka. Wessexskému kráľovi Alfrédovi Veľkému (871-900) sa ich podarilo zadržať. Uzavrel s nimi mier. Na juhozápade Anglicka sa udržali anglosaské kráľovstvá, oblasti na severovýchode ovládli Dáni. V roku 980 Dáni opäť zaútočili. Kresťanský kráľ Harald Modrozubý zjednotili Dánsko. Dáni vzápätí prenikli do juhovýchodného Anglicka a postupne ho ovládli. To všetko sa stalo za vlády Knuta II. Veľkého, vnuka Haralda Modrozubého. Keď skonsolidoval svoju moc v Dánsku a Anglicku, dobyl roku 1028 Nórsko. Vznikla veľká severská ríša, ktorá okrem Dánsky zahŕňala Anglicko, Nórsko, Island aj Grónsko. Za vlády Knuta II. sa dokončil proces kristinizácie Severanov, ktorý bol veľmi zdĺhavý a problematický. Knut obratne využíval podporu cirkvi: dal stavať kostoly a kláštory, podnikol aj púť do Ríma. Zomrel 1035. Jeho syn Knut III.

sa pokúsil udržať si Anglicko, ale po jeho smrti roku 1042 sa dánska nadvláda nad Anglickom skončila.
Švédsko – zaostalejšie a oveľa menej osídlené ako Dánsko. Vzhľadom ku geografickej polohe sa švédskym Vikingom (Varjagom ako ich nazývali na východe) naskytovali priaznivé možnosti pre obchod s Východom. Plávali proti prúdu ruských a pobaltských riek, ďalej cez Volgu a Dneper až ku Kaspickému a Čiernemu moru, k Peržanom, Arabom a Byzantíncom. Na ostrove Gotland sa našlo 40000 arabských strieborných mincí – dôkaz intenzívneho obchodovania.
KULTÚRNÝ VÝVOJ VO VIKINGSKEJ EPOCHE: Výrazný vzostup celkovej duchovnej kultúry. Značne sa zvýšil počet runových nápisov, zjednodušila sa abeceda, namiesto germánskej abecedy o 24 znakoch sa začala používať vlastná škandinávska abeceda – 16 znakov (tzv. mladšia runa) Boli tvorcami bohatej literatúry, ktorá sa nám zachovala v severských ságach. Vikingom vďačíme za pokrok v budovaní lodí a námornej plavbe, za skvostné meče a iné oceľové zbrane a za umelecké predmety a nábytok pozoruhodnej kvality.