Bohato členená dvojplášťová architektúra s kamenársky náročne riešenou bránou v podobe oslieho chrbta a sieťová klenba v priechode ju zaradujú medzi centrá stavebného vývoja podunajskej oblasti, ktoré sa stali vzormi pre širokú škálu architektúr vo svojom období.
Dnešná dispozícia hradu s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom okolo ústredného nádvoria je výsledkom stavebného úsilia obdobia renesancie a raného baroka. Na rozdiel od nemecky orientovanej neskorej gotiky sa stavebných podujatí v r.1552 a 1639 zúčastnili predovšetkým talianski majstri, prenášajúci umenie svojej domoviny aj do severne položených krajín. Prestavbou sa hrad zmenil na reprezentačné korunovačné sídlo uhorských kráľov, ktorých vyhnali z pôvodného centra uhorskej ríše v Budíne turecké vojská. Žiaľ, tieto úpravy sa nám dodnes zachovali len vo fragtnentoch. Podľa maľovanej štukovej steny, tvoriacej v pol. 16. stor. súčasť arkiera sály na prvom poschodí a podľa štukovej pozlátenej klenby priľahlého oratória si však vieme urobiť predstavu o výstavnosti interiérov hradu v tomto období.
Posledná veľká prestavba, ktorá zmenila pevnosť na reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora, sa uskutočnila 1750-1760 podľa projektov významných európskych - francúzskych, talianskych a rakúskych - architektov J. N. Jadota, L. N. Pacassiho a J. B. Martinelliho. Krátko nato, po 1760, postavili podľa projektov P. A. Hillebrandta aj ďalší palác, zv. Tereziánum, v ktorom sa uplatnil dobový vkus a nádhera. V novom paláci umiestnili obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet miestodržiteľa Alberta Tešínskeho, ktorý neskôr presťahovali do Viedne a podnes je známy pod menom Albertina. Neskorobarokové stavebné podujatie zásadne zmenilo vzhľad hradného paláca, dotklo sa najmä riešenia dispozície, základných konštrukčných prvkov, ako boli reprezentačné schodištia, sály, kaplnka, uplatnilo sa pri snahe zjemnenie mohutnej blokovej siluety a jej fasád a zasiahlo podstatným spôsobom aj do dispozície areálu. Priestranné plochy pevnosti, pôvodne určené na manipuláciu s vojenskou technikou a na obranu proti nepriateľovi, sa skultivovali francúzskymi záhradami doplnenými záhradnými architektúrami, oranžériami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou a trojloďovými klenutými koniarňami, kde chovali a predvádzali vzácne druhy koní s dlhoročnou tradíciou. Koncepcia výstavby areálu mala za cieľ vyrovnať sa vrcholným európskym kráľ. dvorom. S typickým barok. dôvtipom riešila. aj v stiesnených a nevhodných podmienkach vysoko dekoratívne požiadavky, najmä na prístupových cestách, usmerňujúcich návštevníka cez brány, čestné nádvorie až do slávnostnej sály, využívajúc kompozíciu zelene so vzácnymi drevinami a exotickými rastlinami.
Koniec 18. stor. je obdobím úpadku Bratislavského hradu ako korunovačného centra krajiny. Po smrti Márie Terézie umiestnil tu Jozef II.